Pomätenec (Friedrich Nietzsche)
Nepočuli ste o tom pomätenom človeku,ktorý za jasného dopoludnia rozsvietil lampičku,utekal na tržnicu a bez ustania vykrikoval:,,Hľadám Boha!Hľadám Boha!´´?-Pretože tam práve stálo mnoho z tích,ktorý v Boha neverili,rozpútal veľké pobavenie.Snáď sa nestratil ten Boh?povedal jeden.Čo sa skryl ako dieťa?povedal druhý.Alebo utiekol?Bojí sa nás?Odišiel na loď?Odsťahoval sa?-takto pokrikovali a smiali sa jeden cez druhého.Pomätený človek skočil medzi nich a prebodával ich svojim pohľadom.
,,Kam zmizol Boh?´´zakričal, ,,ja vám to poviem.My sme ho zabili, -vy a ja!My všetci sme jeho vrahmi.Ale ako sme to urobili?Ako sme dokázali vypiť more?Kto nám dal handru,aby sme zotreli horizont?Čo sme to urobili,keď sme túto zem odpútali od jej slnca?Kam teraz ideme?Kam?Ktorým smerom?Preč od všetkých sĺnc?Či náhodou neustále nepadáme?A nerútime sa do strán?Dopredu?Do všetkých smerov?Existuje ešte nejaké Hore a Dole?Neblúdime nekonečnou ničotou?Neovial nás prázdny priestor?Neprichádza neustále noc?Stále viac noci?Nemusíme svietiť lampami už dopoludnia?Nezapočuli sme ešte hluk hrobárov,ktorý pochovávajú Boha?Neucítili sme ešte pach Božieho rozkladu?-aj bohovia sa rozkladajú.Boh je mŕtvy!Boh zostane mŕtvy!A my sme ho zabili!Čím sa utešíme,my vrahovia všetkých vrahov?To najsvätejšie a najmocnejšie,čo svet doteraz mal,vykrvácalo pod našimi nožmi,-kto z nás tú krv zmyje?Akou vodou by sme sa mali očistiť?Aké slávnosti pokánia,aké posvätné hry budeme musieť vynaliezť?Nieje na nás veľkosť tohto činu príliš veľká?Nieje teraz nutné stať sa bohmi,len aby sme ho boli hodní?Ešte nikdy nebolo väčšieho činu,-a ktokoľvek sa narodí po nás,patrí kvôli tomuto činu do vyšších dejín,než boli celé dejiny doterajšie!´´.
Tu sa pomätenec odmlčal a pozrel sa znovu na svojich poslucháčov: aj oni mlčali a pozerali na neho s údivom.Nakoniec tresol svojou lampičkou o zem tak,že sa rozbila a zhasla...
Vypravuje sa ešte,že pomätenec toho istého dňa vnikol do rôznych kostolov a spieval v nich svoje Requiem aeternam deo.Keď ho vyviedli a vypočúvali,odpovedal stále len toto:
,,Čím sú ešte kostoly,ak nie hrobkami a náhrobnými kameňmi boha?´´
Friedrich Nietzsche-Radostná veda,str.120-122





