EP 2015 je už venku
... sny: triedna vojna, konšpirátori/pravdoláskari - proruskí, proamerickí, Ukrajina, fašisti, komanči, cenzúra, apokalypsa, homolobby, konzervatívci, USrael, TV Narkóza, TV Hnoj, SMEti, presstitúti, ďalšie už trápne neologizmy, náboženskí fanatici, vedecký materializmus, kreacionisti, evolucionisti, sionisti, oká, kozy, cecky – bum! A je po všetkom. Sústredíš sa, nazrieš si do duše, prekuceš všetky dutiny svojej zmordovanej hlavy a zistíš, že je po všetkom. Máš prázdno, okno, už jednoducho nesformuluješ nič, čo by mohlo dávať zmysel a v čo by si aspoň TY sám veril ako v čarovnú formulku, ktorá by zachránila svet, len keby ju najprv všetci pochopili a prijali.
Nikto už nemôže tvrdiť, že Slovensko ešte stále spí. Dokonca to vyzerá, že mnohí z nás sa prebudili tak intenzívne, až prerazili múry reality a opúšťajúc exosféru smerujú vo svojom truthseekerovskom ťažení kdesi na planétu Nibiru. Boj sa z ulíc presunul na internetové fóra, aby sa v ten správny čas do ulíc vrátil, podporený pritakávaním anonymných štváčov, ktorým sa (ako naše staré matere hovorili) pravej identity na internete nedopátraš. A je toho omnoho viac:
Oháňajúc sa Orwellom (samozrejme v podobe výroku na nejakom obrázku... komu sa chce tie pojebané knihy čítať?) sa nám podarilo zdanlivo nemožné: urobiť z protirečenia si výhodu, cnosť a progresívnu paradigmu, boj, ktorý sa nevzdáva. Prišli sme na to, ako predefinovať pojmy, čo je najfundamentálnejším faktorom skutočnej slobody - KRITIKA JE CENZÚRA! NESÚHLAS JE VLASTIZRADA! OPAČNÁ LOŽ JE ALTERNATÍVA! TOTALITARIZMUS JE SLOBODA!
Tí, ktorí majú teraz 50-tku na krku a posmievali sa pár rokov dozadu niektorým z nás, ktorí sme vtedy mali 16 a hovorili niečo o postavičkách za oponou svetového diania, majú dnes už tiež internet, ale na rozdiel od nás neohurujú „svojimi“ „šokujúcimi odhaleniami“ povrchných diskofilných spolužiakov z učňovky, ale vystupujú ako starejší na protestoch, hlásajúc svoju ťažkotonážnu pravdu záplave červených a hnedých transparentov, pričom spoločná agitácia týchto dvoch „farieb“ je taktiež, mierne povedané, mozogrozjebávajúca.
Ultimátneho nepriateľa sme už našli, rovnako ako dôkazy a dôvody na jeho odstránenie, čím zároveň odstránime aj všetky lokálne a geopolitické problémy - gény, etnický pôvod, falošné pamflety z 19-teho storočia, hrdosť, identita, sexuálna orientácia, história - tá pravá aj tá vykonštruovaná, paveda, náboženstvo, skúsenosť, tradícia, pocit,... pretože to niekto povedal. Pretože... vyber si!
Niektorí z nás dospievajú a majú pocit, že toto celé je vlastne absurdný, nelogický, ničím nepodložený, príliš zjednodušujúci a obmedzený pohľad na svet, a tak volia tú najlepšiu možnú edukačnú metódu, ktorou sa má urýchliť vývin „intelektuálne nevyspelých“ jedincov, a tou metódou nie je nič vyberavejšieho, dospelejšieho a dôstojnejšieho, ako školácky výsmech. Je to asi nevyhnutné, pretože ak sa človek prikloní vľavo, vylepí mu facku história. Ak sa prikloní vpravo, vylepí mu facku súčasnosť. A ak sa rozhodne pracovať s tým čo má, tam kde je, začne sa topiť v hnedých, veľmi hnedých sračkách. Čo takto zúfalému človeku v takejto nezávideniahodnej situácii zostáva, ak nie aspoň dopomôcť k ešte väčšiemu zosmiešneniu sa niekomu, kto si o to koleduje? Ale efekt je často taký, akoby smiešnosť niektorých jedincov dovoľovala zabudnúť na to, že nie všetko je suchým konštatovaním a occamovov britvou vysvetliteľné, práve tým z nás, ktorí majú pocit, že sú z toho nášho panoptika príšer tie intelektuálne vyvinutejšie zvieratká. Ale, samozrejme, aj títo z nás majú napriek svojmu vycibrenému kritickému mysleniu a vrodenému bullshit detektoru právo kdesi v kútiku duše veriť napr. tomu, že Buddha, Krišna, Kristus, Lévi, ten týpek z jógy a Beatles – all the same, hlavne treba dodržiavať zlaté pravidlo, viac už netreba riešiť. (Obzvlášť v tejto otázke je až rozkošné, ako mnohí z nás dokážu konečne na malú chvíľu zabudnúť na všetky nešváry a nepriateľstvá a svorne sa zhodnúť aspoň na jednom logickom omyle, aspoň chvíľku si vzájomne pritakávať na jeden argumentačný faul za druhým, schopní zaprieť, že Biblia nie je Bhagavad-gíta a Korán nie je Avesta. Ale o tomto autor momentálne písať nechce.)
O čo tu teda ide? Ani sám autor presne nevie. To, čo nás všetkých v tomto nepríjemnom ovzduší pevne spája, je nedokonalosť. Naša nedokonalosť, ktorou sme všetci poprepletaní; nedokonalosť, ktorá je tou univerzálnou prasilou a prazdrojom posúvajúcim nás vibračne nižšie v rebríčku kvantovej evolúcie či o čom to tí ezoterici točia; nedokonalosť, ktorú si radi priznáme iba tak decentne, tak, aby sme nenápadne ešte viac poukázali na vlastný brutálny nadhľad, napríklad tak, že aj autor skromne priznáva, že tento výlev napísal vo vzťahu k vyššie načrtnutým problematikám silno alibisticky a spôsobom, ktorý to najdôležitejšie pochová medzi riadky, ak tam vôbec niečo je. Prečo? Nuž, ako vysvetlenie si dovolí citovať jedného veľmi múdreho človeka: „...bum! A je po všetkom. Sústredíš sa, nazrieš si do duše, prekuceš všetky dutiny svojej zmordovanej hlavy a zistíš, že je po všetkom. Máš prázdno, okno, už jednoducho nesformuluješ nič, čo by mohlo dávať zmysel a v čo by si aspoň TY sám veril ako v čarovnú formulku, ktorá by zachránila svet, len keby ju najprv všetci pochopili a prijali.“
A teraz trošku menej toho alibizmu... Aj napriek malosti a domnelej bezvýznamnosti našej krajiny môžeme z pozície „pomyselnej čiastočnej hranice medzi Byzanciou a Rímom“ pomerne slobodne pozorovať dianie, ktorým nás tento dynamický a celkom krutý svet bombarduje od doby, kedy tento národ, či čo to je, nadobudol schopnosť si aj niečo pamätať. Jedna z vecí, ktorá človeku pri retrospektívnom ohliadnutí musí udrieť do očí, je tá, že na počiatku najväčších krutostí modernej histórie takmer vždy stála skryto alebo otvorene nenávistná rétorika voči presne definovanému nepriateľovi, ktorý nakoniec vojnu ani neviedol. Citlivejším čitateľom možno práve začala pri čítaní týchto riadkov hrať v hlave Riškova hitovka Edo. Nie. O toto tu vôbec nejde. Práve naopak. Ak je nepriateľ reálny, je treba ho presne pomenovať a definovať. Aj za cenu rétoriky, ktorá sa môže menej komplexne premýšľajúcemu človeku javiť ako štvavá. Problém nastáva vtedy, keď primárnym nepriateľom nie je inštitúcia, veľmoc prejavujúca sa neprimeranými zásahmi v iných krajinách (napríklad anektovaním autonómneho územia), diktátor, či niekto, kto k diktatúre vyzýva, ale niekto alebo niečo, čo je za hranicami bežnej logiky a dedukcie - keď je nepriateľom „mystérium“. Keď „nepriateľ“ nezasahuje do každodenného života človeka absurdnými zákonmi, zasahovaním do súkromia, odopieraním nesúhlasu, zbavovaním ho najzákladnejších práv, ale pracuje ako mystérium v hlave jednotlivca, ktorý svoj subjektívny pohľad na svet nedokáže zladiť s objektívnou realitou, a preto sa jeho nespokojnosť, ktorá by sa dala využiť omnoho pozitívnejšie, upína na „niečo“, čo podľa jeho „dedukcie“ vytvorilo okolo neho svet nevyhovujúci jeho predstavám. A ak sa do toho zapojí aj propaganda, či už prežívajúca niekoľko desaťročí alebo tá súčasná, dokáže priľnúť k vodcovi, ktorý mu sľúbi, že ten svet podľa jeho predstáv upraví.
Áno, postmoderná doba je už z princípu absurdná a ako dedičstvo existencialistickej filozofie odsúdená na protirečenia. Ale plody svojej pomýlenosti zožala ešte dávno pred tým, ako sa mohla za postmodernú označiť, v podobe dominancie zvrátených ideológií v Európe 20-teho storočia. A v momente, kedy na námestiach spoločne agitujú dve už vyššie spomenuté farby, končí sa smiešnosť týchto myšlienok a nastupuje krutá nasierajúca realita. Absurdnosť už prestáva byť budhistickým koánom, zábavkou rehoľných mníchov, alebo kontradiktívnym chytákom „či Boh dokáže vytvoriť kameň tak ťažký, že ho sám neunesie?“. Tu už dochádza k činom, ktorých následky nie sú nepredvídateľné. Napr. by bolo zaujímavé sledovať, ako by sa tie dve farby po tom, ako zjednotené za „správnu vec“ zvrhnú nepriateľa, mierumilovne, diplomaticky a rozumne dohodli na tom, či socializmus, ktorý budú chcieť nastoliť, má byť národný alebo iný.
Alebo kresťania podľa mena (podľa mena!), moralizovanie namiesto milosrdnosti, údajní nepriatelia Satanovi... V boji proti svetovláde a židom zjavne zabúdajú, že posledná kniha Sv. Písma svetovládu na konci časov predpovedá, dokonca im nahráva na smeč, keď napovedá, že Antikrist bude z pokolenia Júdovho. Ak by sme predpokladali, že chápu Bibliu v širšom kontexte, tak otázka znie: o čo im vlastne ide? Chcú nás snáď ušetriť bitky pri Harmagedone? Chcú zabrániť naplneniu biblického proroctva a spochybniť pravdivosť toho, čo Boh zjavil Jánovi? Ak má byť spolčovanie sa s ďalšími „ultraskresťanmi“, ktorí v mene panslovanskej vzájomnosti a rasovej čistoty vzývajú kresťanskú morálku spolu s pohanskými bohmi, snahou o zavŕšenie apokalyptických časov, potom by to dávalo zmysel. Ale zatiaľ nedáva... Nakoniec, je iba na nich, či budú pokračovať v samospravodlivosti a podnecovaní nenávisti, alebo budú nasledovať Krista v Jeho umiernenosti a riešiť citlivé problémy pokorne, bez paviánskeho vyhukovania kadejakých hesiel na ulici a inkvizičného honu. Avšak, zatiaľ je to len ďalší bod pre absurdnosť súčasného stavu v tejto krajine. „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mat. 25,40).
Pravdepodobne žijeme v dobe akejsi „informačnej vojny“; pravdepodobne sme generácia, pre ktorú sú pojmi ako „slobodomurár“ alebo „sionista“ známymi až príliš skoro, keď sa na to ešte nevieme pozrieť triezvo; s istotou môžeme skonštatovať, že sme pod paľbou propagandy agresívnejšej, než bola akákoľvek iná, s ktorou sme sa predtým dostali do styku (to platí aspoň pre našu generáciu). Ale to nie je ten hlavný problém. Rozum, triezvy pohľad na vec, nadhľad, to z nás plnohodnotných ľudí ešte nerobí. Čo z nás plnohodnotných ľudí robí, to je predmet na dlhú dišputu. Ale možno vieme, čo z nás robí zvieratá:
Nešťastie sveta nespočíva výhradne iba v tom, že hŕstka najbohatších a najšikovnejších má v rukách moc, ale v tom, že tí, ktorí sa proti tomu najradikálnejšie ozývajú a najaktívnejšie organizujú, žijú v predstave, že to ONI by mali byť na ich mieste, že to ONI by dokázali nastoliť na zemi spravodlivý poriadok a mier, že to ONI majú už od vekov nejakým vyšším princípom dané právo na zvrchovanú moc. A vieme, že tú moc sa im už niekoľkokrát podarilo získať. A toto je kľúč k pochopeniu toho bludného kruhu, z ktorého sa ľudstvo vlastnými silami ešte nevymanilo a nikdy nevymaní.
Počúvaj nový Wilderness!
1. Čas
2. Den
3. Moc
4. Hrob
5. Ples
6. Fin
EP 2015 máš na 7“ vinyle, možeš si o neho napísat na consumeanddiezin@zoznam.sk a ked zacáluješ 5€, tak je Tvoj. Najprv ta to nebude moc bavit, ale potom nebudeš už moct bez toho žit. Uvidzíš. A díky borcom čo makali na tohtoročnom ffuD feste, lebo to je neskutočné čo títo chlapci robá. A aj dík Adrikovi, že nám na tom zamakal a pomohol nám s tými platňami atď. a ešte chceme svetový mier a tak. Držte sa!
