Šťastný Nový Rok
Bol raz jeden kráľ a ten prikázal,aby každému,kto upadne do nemilosti,zatrúbili ráno pred východom slnka na trúby.Potom sa mal obliecť do čierneho a prísť pred súd.
Tento kráľ vystrojil raz veľkú hostinu a pozval na ňu všetkých vznešených mužov kráľovstva.Hudobníci,čo hrali na hostine,vedeli zahrať každú skladbu a sladkými melódiami tešili hodovníkov.Kráľ však neprejavoval nijaké známky veselia.Mal smutnú tvár,vzdychal a bedákal.Hostia si to všimli,krútili hlavami,ale neodvážili sa spýtať na príčinu jeho zármutku.Požiadali preto kráľovho brata,aby sa ho na to spýtal:
,,Odíď domov!" odpovedal kráľ na bratovu otázku.
,,Zajtra ráno ti na to odpoviem" dodal.
A brat poslúchol.Tu kráľ prikázal svojim trubačom,aby nasledujúceho rána išli zatrúbiť bratovi pred jeho dom a potom aby ho priviedli,ako zvyčajne privádzali odsúdencov.Keď kráľov brat započul pred domom trúby,ztuhla mu krv v žilách.Vstal,obliekol sa do čiernych šiat a prišiel ku kráľovi.Kráľ dal vykopať hlbokú jamu a nad ňu dal postaviť rozheganú stoličku.Brata rozkázal vyzliecť a na ňu posadiť.A keď tam už sedel,nariadil,aby mu nad hlavu na hodvábnu niť zavesli ostrý meč.Nakoniec k nemu z každej strany,spredu,zozadu,sprava i zľava,postavil štyroch chlapov s nabrúsenými šabľami.A týmto štyrom kráľ povedal:
,,Na môj pokyn,ak vám je život milý,ho prebodnite!"
A ešte dal pred brata doviesť hudobníkov s nástrojmi a kázal pripraviť slávnostnú hostinu.Mala veľa chodov a podávali sa na nej rozličné jedlá.I opýtal sa napokon kráľ brata:
,,Brat môj najmilší!Čo sa tak trápiš a prečo máš v srdci toľko smútku?Pozri!Veď pred tebou sú najvyberanejšie jedlá a počúvaš najkrajšie melódie!Čože sa netešíš a neraduješ?"
,,Ako sa môžem radovať?" odpovedal brat. ,,Veď som dnes ráno počul zvuk trúb-znamenie istej smrti-a sedím tu nad jamou na vratkej stoličke.Ak sa nešikovne pohnem,spadnem a z jamy sa už nepozbieram.Ak sa zodvihnem,meč čo nado mnou visí,mi pretne hlavu.A okolo mňa stoja štyria kati s mečmi.Sú pripravený ma zabiť na vaše jediné slovo.Keď to všetko vidím,nemôžem sa radovať,aj keby mi patril celý svet!"
,,No vidíš." Povedal kráľ. ,,A teraz ti i ja odpoviem na včerajšiu otázku.Sedím na rozheganej a nebezpečnej stoličke.Veď vieš že mám slabé,krehké telo,ktoré sa skladá zo štyroch látok.Podo mnou je peklo.Nad hlavou mi visí ostrý meč.Je to boží súd,ktorý môže každú chvíľu oddeliť moju dušu od tela.Aj predo mnou je ostrý meč.Je to smrť ktorá nikoho neušetrí a príde skôr,než sa kto nadeje.Ale kedy príde a ako,to nevedno.Aj zozadu mi hrozí,že ma niečo prebodne.Sú to moje hriechy,ktoré som na tomto svete popáchal.Oni ma obvinia pred súdnou stolicou.Meč z pravej strany je diabol.Krúži okolo,snorí a vždy je pripravený vziať mi dušu a odviesť ju do pekla.Meč z ľavej strany,to sú červy čo mi po smrti zožerú telo.Keď na tieto veci myslím,nemôžem sa nikdy tešiť.Ty si sa dnes zľakol mňa,smrteľníka.O čo väčšmi sa ja musím báť Hospodina,stvoriteľa.Odíď a viac mi také otázky neklaď!"
Brat vstal,poďakoval kráľovi za svoj život a sľúbil že sa bude riadiť podľa jeho želania.A tí čo to počuli,pochválili kráľa,ako múdro mu odpovedal.
(Gesta Romanorum,text č.143 Oesterleyho vydania z roku 1872)
(sorry:))
