Podobné kapely
Podobnost se určuje podle počtu společných fanoušků.
Teoria Odrazu alternative-experimental / Cadca
Playlist kapely
Členové skupiny
Kontakty a odkazy
Dodatečné info
- slovenská alternatívna rocková skupina pôsobiaca v rokoch 1988-1993
- členovia:
Peter „Šteko“ Štekláč – spev, poľnica
Julo Fujak– basgitara, kláves, hlas
Peter „Varso“ Varsavik – el. gitara
Vlado Šustek – bicie (1988-92),
Richard Rybníček, a. h. – bicie (1992-93)
linky:
http://www.julofujak.sk/
http://www.myspace.com/petervarsavik
Bio a historie
Profil z publikácie Slovenské hudobné alternatívy
Neobvyklou skupinou, ktorá podľa Mikoláša Chadimu (Extempore, MCH Band) spoluvytvárala základ slovenskej alternatívnej rockovej scény, bola na prelome 80. a90. rokov lanského storočia TEÓRIA ODRAZU (TO) z Čadce. Svoju existenciu započala v roku 1987 ešte
pod dočasným názvom Basta Fidli z iniciatívy bratov Jula a Eda Fujakovcov, a to vystúpeniami na lokálnych festivaloch ale i na vernisáži kolektívnej výstavy L. Terena, S. Ilavského, I. Csudaia, D. Brunovského, J. Šrameka v Kysuckej galérii. Po odchode E.
Fujaka z kapely sa obsadenie TO ustálilo v zložení: Peter „Šteko“ Štekláč – spev, poľnica; Peter „Varso“ Varsavik – gitara; Julo Fujak – basgitara, klávesy a Vlado Šustek – bicie.
Tento „kysucký objav“ sa po ohlase z koncertov po bratislavských vysokoškolských kluboch (Unic, Vajnorská a i.) a účinkovaní v Čechách (napr. aj na Jazzových dňoch v Prahe obnovenej Jazzovej sekcie Karla Srpa) začal postupne posúvať k špičke slovenskej
rockovej alternatívy.
Roku 1990 TO prijíma ponuku pražského vyda¬vateľstva Globus International nahrať vlastnú platňu, ktorá vyšla o rok neskôr v edícii spolu s titulmi legendárnych českých skupín MCH Band, E, Jěště Jsme Se Nedohodli a slovenského súboru VENI. Album sa
nahrával v júli 1990 v brnianskom štúdiu Audio Line (alias „U hodné babičky“), kde kapele chodili „držať palce“ aj členovia skupiny Dunaj. Už pri prvom vypočutí vynilu s rovnomenným názvom Teória Odrazu prekvapí inštrumentálna zdatnosť hudobníkov a
„exaltovaný, miestami až hysterický, remeselne perfektne zvládnutý spev“ (Chadima) hravo živočíšneho Petra Štekláča. Album si od začiatku až do konca drží vysoké tempo, ako celok pôsobí osobitou atmosférou. V skladbách sa prelínajú prvky rocku, jazzu,
punku, dychovky, kysuckého folklóru, minimalizmu a experimentálnej hudby. Časté dynamické a rytmické zmeny len prispievajú k pestrej zvukovosti a bohatej štruktúrovanosti skladieb. Na štýlovej rôznorodosti a originalite tvorby TO bolo cítiť poučenosť z
Pražského Výběru, brnianskej scény, artrockových King Crimson, Yes a najmä z „transžánrového“ majstrovstva Franka Zappu.
Nepostrádateľným poznávacím znamením TO bola aj Štekláčova, miestami priam „davisovsky“ znejúca poľnica narúšajúca každý žáner. Pre kapelu bola aj symbolom úškľabu nad našou provinčnosťou a zároveň odľahčujúcim elementom v kompozíciách, ktoré by sa inak
dostávali do príliš vážnych polôh. Preplietajúce sa gitarové a basgitarové party Varsavika a Fujaka vynikali invenčnosťou a technickou čistotou v súhre s tieňovanou dynamikou bubeníka V. Šusteka. V kolektívne vytváraných skladbách TO hudobne organicky
použila aj konkrétne zvuky ako liatie vody, rozbité sklo a pod. Skupina okrem Štekláčových textov, z ktorých dýcha nadsázka, čierny humor a kysucký kolorit (Zavraždený zemiak, Čierne oči, čo plačete), zhudobňovala netradičným spôsobom aj poéziu levočských
básnikov Petra Milčáka (Raz zo sna, Dobrovoľne nasilu) či Pavla Suržina (Čo vravia). Kontakt s nimi sprostredkoval vtedajší študent filozofie M. Muránsky, vplývajúci na backgroundovú poetiku skupiny.
Živé vystúpenia TO sa vyznačovali, podobne ako u Karpatských chrbátov, spontánne teatrálnymi prvkami – bláznivými novovlnovými kostýmami a parodizujúcou excentrickou show s kulisami a rekvizitami (napr. v scénke Operácia gitaristu). Presah TO do
divadelnosti logicky prerástol v rokoch 1990-1991 aj do spoluautorskej spolupráce s čadčianskym študentským divadlom Signum v hre Bábkulienka (Scénická žatva ´90 v Martine).
Svoje tvorivé snaženie posunula TO ďalej roku 1992, keď pri príležitosti „krstu“ svojej platne nahrala živý album (publikovaný na MC až o štyri roky neskôr). Kapela na ňom potvrdila vlastný hudobný rukopis, nadhľad a vysoký herný prejav. Na nahrávke
spoluúčinkoval ako hosť aj prvý bubeník Bez ladu a skladu Richard Rybníček (riaditeľ „superstarovej“ STV). Roku 1993 sa skupina po ťahajúcich sa problémoch s vydaním ďalšieho plánovaného albumu pozvoľne rozpadá.
Na jej poetiku sa istý čas snaží nadviazať zoskupenie poTOpa Fujaka a Štekláča, v ktorého repertoári sa okrem nových skladieb objavujú aj nevydané piesne TO.
Martin Kalinka