Sme Bratislavská abovegroundová kapela hrajúca Pop a progresívny " melodic nylon string rock ", niekedy aj "vulgar melodic nylon string rock" . Hráme už rok v zložení gitara, gitara, spev, spev a sme dvaja ( vek : 21 a 19 ). Naša tvorba je inšpirovaná vlastnými životnými skúsenosťami, ako je napríklad sústavne prerušovaný spánok pred náročnou a dlhou služobnou cestou ( skladba " Kým ty spísh " ), náhodnými prírodnými javmi, láskou k žene a Richardom Mullerom. Koncertne sme pomerne vyťažení, ale ponuky , samozrejme, prijímame aj napriek tomu. Náš posledný koncert sa uskutočnil 3.2. v nemenovanej bratislavskej zoo a mal charitatívny charakter (výťažok z koncertu bol určený na čistenie bydiel exotických vtákov, z ktorých momentálne uvedená zoo nedisponuje žiadnymi kusmi , preto bol výťažok použitý na preplatenie cestovných nákladov členov kapely - 2 x 10 minútový zľavnený lístok na cestu tam. Cestu späť, žiaľ , z dôvodu nízkej návštevnosti koncertu, musela uhradiť nemenovaná zoo). Myslíme si, a veríme, že nás čaká dlhá a pestrá hudobná budúcnosť. Nieje to však iba na nás, je to hlavne na Vás, či nám prejavíte svoju podporu. Sme otvorení všetkým Vašim návrhom, pripomienkam a ponukám!
Orim Saradam(19): Narodil som sa. Tento samotný fakt nie je zaujímavý, ale narodil som sa svojej starej mame, čo mi doteraz nevie nikto vysvetliť. Ani lekári. V štrnástich som utiekol z domu a plánoval som cestu do Vietnamu, no zabudol som doma peniaze. Tak som sa vrátil a stará mama ma zadržala. V pätnástich sa mi útek podaril opäť. Ale znova som si zabudol peniaze tak som išiel pešo. O tri roky som bol vo Vietname. Mojou jedinou záchranou na ceste za slobodou bola pesnička od Richarda M. Po schodoch, ktorá mi stále hrala v hlave a dodávala mi energiu. Odvtedy je pre mňa niečo ako Rambo, pápež Ján 23., alebo Fredy Merkury. Proste ho uznávam. No ale odbočil som od biografie. Vo Vietname som sa stretol s Airam Avo Saradam, o ktorom som sa po roku dozvedel ze je môj brat, podľa toho, že máme rovnaké priezvisko a tiež sa narodil svojej babke. Potom prišla vojna a boli sme odlúčení, až kým sme sa našli. Objasnil som mu svoje životné skúsenosti a on mne svoje, tak sme začali tvoriť...
Airam Avo Saradam(21): Nadviažem na Orim. Tiež som sa narodil.Tento samotný fakt nie je zaujímavý, ale narodil som sa svojej starej mame, čo mi doteraz nevie nikto vysvetliť. Ani lekári. V štrnástich som utiekol z domu a plánoval som cestu do Vietnamu, no zabudol som doma peniaze. Tak som sa vrátil a stará mama ma zadržala. V pätnástich sa mi útek podaril opäť. Ale znova som si zabudol peniaze tak som išiel pešo. O tri roky som bol vo Vietname. Mojou jedinou záchranou na ceste za slobodou bola pesnička od Richarda M. Po schodoch, ktorá mi stále hrala v hlave a dodávala mi energiu. Odvtedy je pre mňa niečo ako Rambo, pápež Ján 23., alebo Fredy Merkury. Proste ho uznávam. No ale odbočil som od biografie. Vo Vietname som sa stretol s Orim Saradam, o ktorom som sa po roku dozvedel ze je môj brat, podľa toho, že máme rovnaké priezvisko a tiež sa narodil svojej babke. Potom prišla vojna a boli sme odlúčení, až kým sme sa našli. Objasnil som mu svoje životné skúsenosti a on mne svoje, tak sme začali tvoriť...