Text skladby Staré pravdy
z alba Obetiam predurčenia
V deň, keď si stratil istotu a vieru žitia, na trón sa usadil nie jeden kráľ. Každý z nich má vlastný spôsob bytia, ich vláda prevezme to málo, čo si mal. Ovca šľachty čuší a cez ohnutý chrbát počúva pastiera, čo udáva smer. Žezlo sa mu trblieta od slín ľudu, ktorý sa postupne mení na zver. Postavený k múru ich právd kŕmiš sa ich slovami, nepociťuješ hlad. Nevykročíš, ovládol ťa strach, zľakol si zmeny, dnes hádžeš na stenu hrach. Dovolil si so sebou hrať hru, kde národ je len kulisa, ktorá zostáva stáť. Nepočuje nikto tvoj hlas, k zmene treba skutky, nie len bezhlavo kričať. Neistota v živote, tá nie je len z hlasu ľudu. Na najvernejších zabudneš, len čo z nich príde zisk. Šapitá týrania si robte z vlastného domova. Ratolesti rozkáž nech na teba plieska bič! Vraj najlepší priateľ, tak nech je otrok človeka, prečo nie, veď pobaví sa na ňom každý z nás. Prúdy jeho sĺz tebe vykreslia úsmev az jeho divadla behá po chrbte mráz. Tak ako dlho chceš byť k tomu ľahostajný? Neviď čo sa okolo teba deje. Nenájdeš jedného bez viny hodiť kameňom a klamár klamárov sa do ksichtu smeje. Doba je zložitá, to vieme všetci, tak povedz prečo jedna ruka druhu myje. Veď tu aj najbližší si vie podraziť nohy, snaha niečo zmeniť dávno niekde hnije.
