Kapela vznikla niekedy na jeseň roku 1999 ako zábava chuligánov, ktorí si šli spolu zahrať a už pri tom aj zostali. Všetci predtým hrávali v niekoľkých kapelách, dá sa povedať, že zostava vznikla prienikom Little Wing a Maybe. Nástrojové zloženie
bolo spočiatku gitara, basgitara, bicie, spev a neskôr sa pridal pri nahrávaní Dema 2000 aj hammond.
Pôvodní členovia vyrástli na hudbe rockových velikánov ako sú Deep Purple, Led Zeppelin, Cactus, Cream, Who, Hendrix, Black Sabbath a v predchádzajúcich skupinách hrávali najmä prevzaté skladby týchto interpretov a popritom niekoľko
vlastných vecí.
MOBYDICK zvolil nový prístup, hráči sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou, cestou tvorby vlastných vecí melodického rocku vychádzajúceho z konzervatívnych postupov hráčov 70-tych rokov. Snahou skupiny bolo zachovať pôvodný rockový zvuk
gitár, bicích a interpretovať vokály s príslušným drivom. Niekedy to vyvoláva dojem z dnešného pohľadu archaického až surového soundu podfarbeného nenapodobiteľnou melodikou originál hammondu. Kompromisom smerom k dnešnému publiku bola väčšia a
jednoduchšia melodickosť, plynulejšie a priamočiarejšie štruktúry piesní a menšie množstvo neviazaných a dlhých improvizácií jednotlivých nástrojov.
V októbri 2000 bola kapela nahrať Demo štyroch vlastných vecí so slovenskými textami. Celé nahrávanie aj s mixážou a masteringom trvalo len jeden deň. Napriek tomu všetky skladby pôsobia mimoriadne celistvým dojmom (niektoré drobnosti sú
v tomto kontexte ospravedlnite?né). Demo bolo použité na prezentáciu v niektorých rádiách. Taktiež sa uskutočnilo zopár interview. No a zrazu partia stratila dych a začala hudobne stagnovať. Krátko potom začali vznikať medzi členmi Mobydicku názorové
rozdiely na smerovanie štýlu vlastnej tvorby, čo vyústilo na jar 2001 do rozpadu skupiny.
Gitarista
Rišo Ďorď a spevák Rasťo Hanula sa rozhodli pokračovať spolu ďalej (avšak menej komerčným smerom) a v auguste 2001 sa začala skupina zohrávať v novom zložení. Pribudli basgitarista
Mário
Polónyi a bubeník Marek Kučera. Chalani prišli z kapiel hrávajúcich ortodoxný heavy metal a hľadali nové prístupy v tvrdej hudbe. Na základe toho vzniklo zaujímavé spojenie novej rockovej hudby. Pri zohrávaní sa znovu cvičili osvedčené prevzaté
veci najmä od Led Zeppelin. Skupina začala vo februári 2002 znovu koncertovať, avšak prezentovala len cover verzie.
Hudobné smerovanie nového Mobydicku je bližšie hardrockovému až psychedelickému prejavu pri zachovaní melodiky piesní. Sú verní tradičným hodnotám bluesrocku v spojení s niektorými až heavy metalovými a trash metalovými prvkami. K
nástrojovému zloženiu pribudla ústna harmonika a v auguste 2004 sa do kapely dokvasil klávesák Pavel Morochovič, skrátene prezývaný tiež Moro. V tejto zostave sa kapela odhodlala pobrať sa do štúdia a nahrať svojich 10 pesničiek na strieborný disk. Album
Take Me There bol vydaný na jar 2005. Po tejto udalosti však kapela pocítila potrebu zmeny na speváckom poste. A tak sa stalo, že v auguste vtedajšieho speváka Rasťa Hanulu vymenil
Martin Jarásek, ale zároveň z kapely odišiel aj klávesák
Moro.
Po zohraní sa kapela začala znova koncertovať a odohrala niekoľko koncertov v Bratislave a Nitre. Od februára do apríla 2006 nastalo hluché obdobie ktore vyustilo do odchodu bubeníka Mareka Kučeru, ktorého nahradil Milan
Hlinka. V marci 2007 sa na svojom prvom koncerte s Mobydick-om predstavil aj klavesák Peťo Panák.
Kapela má nacvičený repertoár pre hrávanie v kluboch a na iných akciách, pozostávajúci z vlastných a prevzatých skladieb. Pre samotných členov je najdôležitejší výraz a energia vlastnej skladby. V tomto duchu bude aj budúca tvorba
kapely. Zodpovedajúca zručnosť a interpretácia sú samozrejmosťou.
Mobydick má v zálohe veľa nezrealizovaných plánov a nápadov a dnes už takmer rovnaké množstvo plánov a nápadov zrealizovaných. Hotový i vydaný album Take Me There a videoklip k piesni White Killer sú toho jasným dôkazom. Nechýba ani
spoločná chuť a odhodlanie presadiť sa na hudobnej scéne doma alebo v zahraničí.