Lososound

Členové skupiny

Erik 'Losos' Horák

48 let /

Kontakty a odkazy

Z důvodů ochrany proti spamu jsou kontakty skryté a chráněné captchou.

Zobrazit kontakty

Dodatečné info

Hudobník, producent.

- nahrávanie, mix a produkcia albumov

- výroba a produkcia hudby do reklám a médií

Bio a historie

HUDOBNÉ AKTIVITY

1998-2012 vedúci skupiny Noisecut http://bandzone.cz/noisecut

2012 - vedúci skupiny Zlokot http://bandzone.cz/zlokot

Ocenenia
• Radio Head Award za najlepší album roku 2011 ( Noisecut: Háj&lov)
• Radio Head Award za najlepší album roku 2008 ( Noisecut: Bliiizko)
• Radio Head Award za singel roku 2010
( Noisecut & Ján boleslav Kladivo: Mariena)
• Radio Head Award za novacika roka 2012 ( skupina Zlokot )
• Nominácia na Radio Head Award 2013 - album roka ( skupina Zlokot )
• Nominácia na Radio Head Award 2013 - album roka podla kritikov ( skupina Zlokot )

PRODUKCIA / MIX

Klienti:

Korben Dallas: Karnevalová vrana 2013
Kolowrat: Pobiť sa/ utiecť 2013
Katarzia: Generacia Y 2013
Zdenka Predna: Stratená, Výčitka ( z albumu Amulet 2013)
No Gravity: single Beneath the Dirt, Count on me 2013
Hviezda: Live@ U Ocka 2012
Clinic Music: singel Good Vibrations 2014

Ocenenia:

• Nominácia na Radio Head Awards 2013 vo všetkých kategóriach (Korben Dallas: Karnevalová vrana) Mix albumu: Erik Horák
• Nominácia na Radio Head Award za najlepší album roku 2011 podľa kritikov (Korben Dallas: Pekné cesty) Mix albumu: Erik Horák

• Remixy pre Hex, Karaoke Tundra, 100 C ...

REKLAMA

• Hudba do reklamy, filmu, sound design, tvorba jinglov
• Klienti – Slovak Telekom, Swarovski, Mexx, Popradsky čaj, Peschke

Kontakt
0903 241 021
erik.horak@gmail.com

recenzie:

Korben Dallas - Karnevalová vrana

02.09.2013 - 14:20 | Juraj Cagáň

Bolo nebolo, na dno jazera zasvietilo Slnko a nezostalo len ticho - naopak, vznikol z toho druhý album bratislavskej formácie Korben Dallas, ktorý vyšiel v júni v nezávislom vydavateľstve Slnko Records. Jeho názov je Karnevalová vrana a fanúšikovia, ktorí slovenskú hudbu nehodnotia s dodatkom "na naše pomery", by mu rozhodne mali dať šancu.

Vydavateľstvo Slnko Records, ktoré udáva trendy súčasnej slovenskej alternatívy, pomaly začína pripomínať futbalové veľkokluby, ktoré v prestupovom období nakupujú hotové hviezdy aj vychádzajúce talenty. A tak sa "slnečný katalóg" v lete rozrástol o trio Korben Dallas a ich vranu, ktorej karneval nie je len lacnou jednorázovou veselicou.

Hľadať na platni hity, či silné miesta? Nie je dôvod. Videoklipy zatiaľ vznikli ku skladbám Zlatý jeleň a Otec, no pokojne by sa mohli oklipovať aj zvyšné veci z platne. Pesničky sú svojou podstatou tak previazané, že toho, koho oslovia malé ukážky tvorby speváka Juraja Benetina, basgitaristu Lukáša Filu a bubeníka Oza Guttlera, bude baviť celý album.

Zaujímavé je, že pesničky držia spolu pekne pohromade a pritom sú žánrovo tak rozmanité. V priebehu trištvrte hodinky sa prestriedajú grunge zmiešaný s art rockom (Zlatý jeleň), surrealistické balady (Kvapky či Bolo nebolo s orientálnymi vokálmi, ktoré mrazia), nadupané bigbíty (Ruky, Beh, Kamene), slovenské ľudové Kosti, bluesom (prí)jemne poznačené Spovede, Tváre, Pruhy a Trofeje, ktoré (aj) vďaka špecifickým Šebanovým gitarovým fílingom znejú ako bonusový track jeho legendárneho Bezvetria. Podobne by sa Prázdny muž "uživil" na akomkoľvek albume prešovských Chiki Liki Tu-a, Petruškove riffy sú jednoducho rozpoznateľné. No a na koniec platne je tu Otec – dôkaz, že aj takáto "rodinná spoveď" sa dá podať uveriteľne a nepateticky.

Keď sa slovenčina stáva devízou

Za všetko to (veľmi) dobré na albume Karnevalová vrana môžu skvelé slovenské texty, plné metafor bez typických klišé, zväčša z dielne tria Benetin-Fila-Guttler. Ich silu podčiarkuje nekompromisný, pevný a špecificky hlboký Benetinov vokál, ktorý svojou uveriteľnosťou silne pripomína Deža Ursinyho.

Kapela znie inštrumentálne veľmi vyzreto a symbioticky. Aj keď pesničky nemajú vždy toho istého autora, vždy znejú ako Korben Dallas. Netreba zabudnúť na výborný zvuk, a to vďaka producentom albumu Marekovi Rakovickému a Erikovi Horákovi. Svojou troškou do mlyna prispeli aj hudobní hostia – dlhodobý externo-interný člen kapely gitarista Ľubo Petruška (Chiki Liki Tu-a), VIP hosť (občas aj koncertný) a obdivovateľ kapely Andrej Šeban (Trofeje), speváčka (Tváre) a zároveň aj huslistka (Kamene, Kvapky) Alenka Kobzová a violončelistka Maja Filová (Kvapky).

Po prvom albume kapely Pekné cesty (2011, Hevhetia), ktorý dosť výrazne upozornil na túto jedinečnú partiu, by len najväčší pesimista mohol čakať pád smerom dolu. Debut jasne našepkával, že táto kapela píše kapitoly svojho napínavého románu na pokračovanie a je viac než zrejmé, že invencie nebude nedostatok ani po Vrane. Korben Dallas sú momentálne tímom, ktorý hrá na víťaznej vlne.

Album sa bude krstiť 19. septembra v bratislavskom KC Dunaj, kde sa hrdina Piateho elementu na pódiu prestrieda s ďalším veľkým adeptom na domáci album roka - skupinou Nvmeri. Ak chcete počuť to najlepšie, čo tento rok slovenská (chtiac či nechtiac alternatívna) scéna ponúka, nenechajte si ich priateľský zápas ujsť.

Korben Dallas - Karnevalová vrana
(Slnko Records, 2013)

1. Zlatý jeleň
2. Bolo nebolo
3. Kamene
4. Spovede
5. Tváre
6. Beh
7. Trofeje
8. Prázdny muž
9. Kosti
10. Ruky
11. Kvapky
12. Pruhy
13. Otec

Autor: Juraj Cagáň

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Recenzia: Kolowrat nie je len o hlase a slovách

Filip Drábek, spolupracovník Pravdy | 01.01.2014 10:00

Ich debut konfrontoval špinavý post-punkový zvuk s pesničkárstvom a elektrickú gitaru s akordeónom. Po viac ako desiatich rokoch na scéne sa košická skupina Kolowrat posúva tretím albumom iným smerom. Akordeón zmizol, zostal dôraz na zvuk pripomínajúci živé koncerty a tiež silné slovenské texty s nevšedným speváckym prejavom.

Skupina Kolowrat dokáže roztiahnuť pieseň aj na desať minút.

Autor: DÁVID DOROŠ / KOLOWRAT.SK

Tak ako aj na predchádzajúcich dvoch nahrávkach kapely, aj na albume Pobiť sa/Utiecť je najpodstatnejší spev. Rasťo Rusnák nie je tradičným spevákom, blízko má k recitovaniu, v každom prípade je jeho hlas v momentoch, keď ho podkreslí hudba, vždy nástojčivý. Či už za kriku alebo šepkania.

Spev však nie je jediným stavebným kameňom skladieb na novinke Pobiť sa/Utiecť. Do popredia sa dostávajú gitarové duetá, ktoré obyčajné skladby povyšujú na občas až experimentálne kompozície. Kolowrat úplne pokojne dokáže roztiahnuť pieseň aj na desať minút a aj v tých kratších sú jednotlivé časti vystavané na častých zmenách a obratoch. A práve takéto skladby by dokázali fungovať aj inštrumentálne. Prekvapí tak najmä záverečná Zobudiť sa ráno vo včerajších šatách, ktorá minimalistickým aranžmánom dodáva pocit silnej hudobnej nostalgie za zasneným shoegazeom deväťdesiatych rokov. Napriek tomu sa zvyšok albumu akýmkoľvek minulým či budúcim hudobným vlnám vyhýba.

Názov Pobiť sa/Utiecť prepája jednotlivé témy textov na albume. Rusnák opäť dokázal, že patrí k najlepším textárom v takzvanej alternatívnej scéne. Nepíše veselé slová, no nejde ani o frustrované výlevy, vie byť priamočiary a slovami kresliť jednoznačné obrazy. Tie sú často v pohybe, či už doslovne pri skorej prechádzke košickými ulicami v ráno alebo rýchlo utekajúcim časom spojeným s celoživotným stereotypom pracovného týždňa dospelého človeka v Niky už vie, Zabi páva alebo v texte Nepokoj v hlave a tele.

Zaujímavým paradoxom je, že hoci znie deväť skladieb novinky Kolowrat z nahrávky mimoriadne živo a hutne, a len v niekoľkých momentoch sa pod gitarovými nánosmi objaví náznak klávesov či elektroniky (zásluhou producenta albumu Erika Horáka, známeho z kapiel Noisecut a Zlokot), album sa nahrával počas niekoľkých mesiacov v dvoch mestách a až na piatich miestach. Okrem klasického štúdia, kde boli nahraté bicie a basgitara, Kolowrat nahrávali dokonca v bare či v skúšobniach. A to určite tiež pomohlo dobudovať autentický zvuk autentického albumu.

Hodnotenie Pravdy: 4/5

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Generácia Y od Katarzie. Taký silný debut tu dlho nebol

Album je prekvapivo vyzretým autorským dielom mladej pesničkárky. Vtiahne vás do sveta Generácie Y.

Ešte je len študentkou a už je hotovou speváčkou, so zaujímavou farbou hlasu aj s vlastným výrazom.

Sama si robí hudbu aj texty, poväčšinou na pódiu okrem nej nik nie je. Iba ona s gitarou, takmer vždy s iným pestrofarebným imidžom.

Inak povedané, Katarína Kubošiová vystupujúca pod menom Katarzia je na našej scéne zjavom, ktorý sa nedá prepočuť ani prehliadnuť.

Je sama, nie je mama

Recenzia

Katarzia: Generácia Y

Slnko records 2013
15 skladieb

„Som náladová, výbušná, impulzívna a tichá,“ spieva a je to naozaj tak. Toľké striedanie nálad, často počas jednej pesničky, nezvládne hocikto.

Ale jej najväčšia sila spočíva v tom, že je nielen prirodzená, ale že sa zároveň dokáže na seba (aj na okolie) pozerať s nadhľadom.

Dala mu názov Generácia Y podľa rovnomennej pesničky, no nie je to manifest, väčšinou spieva o sebe.

Na to, že je ročník 1989, je prekvapivo zrelou autorkou. Pritom nie je žiadne zázračné dieťa, keď chcela nasledovať mamu, známu herečku Evu Pavlíkovú, dvakrát ju na konzervatóriu odmietli.

To je fuk, robí hudbu, ktorá žiadnu protekciu nepotrebuje.

Iste, detstvo v divadle nie je ako iné detstvá, kus hereckej štylizácie sa pochopiteľne premietol aj do pesničiek, špeciálne do tej s názvom Mama.

Ono presnejšie je to vlastne skôr malá divadelná hra, rodinná komédia.

Najskôr dcéra vykreslí mamu a vtipne vyťahuje začiatky jej vzťahu s otcom (dal si šošovky a preslzil predstavenie, na ktorom ju chcel vidieť), no vzápätí sa k mikrofónu postaví mama a sfúkne potomka trochu inými spomienkami: „Tak by si zaslúžila po riti/ klame, telefón má vybitý/ príde domov nadránom/ zurvačí a plače/ ja len čumím, čo je jej zase...“

Lenže toto je len malé spestrenie celého albumu, jedna pesnička z pätnástich. Ostatné pesničky fungujú aj bez nej.

Vlastné hmaty

Všetky skladby boli nahrané na jeden šup. Postavila sa k mikrofónu s gitarou, spustila a bolo to.

Okrem hlasu si okamžite všimnete zvláštny zvuk. Katarzia neposúva po hmatníku štyri „ohníkové“ akordy dokola, intuitívne si našla vlastné hmaty a hrá na nylonových strunách.

Na niekoho to môže pôsobiť trochu neohrabane, ale znie to veľmi osobito. Lenže inak by to vlastne asi ani nefungovalo.

Jej texty totiž nie sú prvoplánové, žiadny dievčenský denníček–pamätníček sa nekoná. Skôr premyslený blog – aj osobné veci, no s odstupom.

O vzťahoch, o Dunaji, o tancovaní, paranojach, ale napríklad aj o prejedaní sa: „Čokoládky, zmrzlinka, nanukové tyčky / rastú mi na bruchu jarné pneumatičky“.

Je to hudba, ktorá vás v najsilnejších momentoch vtiahne tak, že zabudnete na všetko iné. Sama Katarzia ju volá „autorský nu rap folk po slovensky“, zvonku to pôsobí ako svojská odpoveď na freakfolkových pesničkárov typu Joanna Newsom.

Niekedy je možno tých strihových zmien v rámci jednej pesničky priveľa, niektoré verše by sa dali oželieť či vylepšiť, ale takto silný debut sme tu už dávno nemali.

SME

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Zlokot – Slowakische Idiot

16.04.2013 - 16:40 | Juraj Cagáň

Pre hip-hoperov moc gitarové, pre rockerov príliš rapové, pre pop príliš surové a pre mladistvých príliš skúsené. S takýmito vyhliadkami vyslalo začiatkom marca Slnko Records na svetlo sveta debutovú platňu kapely Zlokot Slowakische Idiot. Navyše už v čase nahrávania dlho očakávaného albumu sa o Zlokote hovorilo ako o superkapele, a tak sa od pesničiek "slovenského idiota" očakávalo minimálne veľa.

Kto je to Zlokot? Významnou postavou tejto pestrej hudobnej zmesky je Lyrik, ktorý sa od väčšiny slovenských raperov odlišuje inteligentnými a vtipnými textami. Slowakische Idiot preto nie je znôškou prvoplánových nasrato-vulgárnych "posolstiev", ale otvoreným hudobným dielom bez žánrových mantinelov.

Ďalšou ústrednou postavou je basgitarista Erik "Losos" Horák, hlavný patrón nad exportne zmixovanými aranžmánmi a producent albumu. Nástroje a elektronika sa skvele dopĺňajú, ničoho nie je príliš veľa ani málo, jedlo ochutené a okorenené tak akurát - ani diéta, ani kalorická bomba. Kapelu pri nahrávaní výborne doplnila gitaristka Stanka Apfelová (Got Blue Balls) a bubeník Mário Marcinek, ktorého neskôr nahradil Michal Lašán (podobne ako Losos zástupca kapely Noisecut).

To najlepšie z dobrého

Po dlhom pôste máme na Slovensku skutočný novodobý singel – nadčasový hit, so všetkým, čo k tomu patrí, vrátane výborného klipu. A tak k dnes už kultovým pesničkám ako Alternate Ego (The Swan Bride) alebo Meskalín (Čisté tvary) pribudol energiou nabitý The Cure od Zlokotu. Pesnička sa už snáď ani nedá vymyslieť lepšie, a pritom nie je tak vlezlá, že by omrzela po pár vypočutiach, skôr naopak (klinicky testované).

Nasleduje dlhý výpis pesničiek, ktoré sú minimálne nadpriemerné a stávajú sa ďalšími potenciálnymi hitmi kapely, hoc len v kontexte masami nepochopeného a nedoceneného "spodného prúdu". Napríklad úvodný elektronický Prvojazdec s kontrastným vokálom punkera Koňýka v refréne; Zachráň ma s dokonale vyskladanými a vygradovanými aranžmánmi a produkciou - elektronika, ktorá nie je chladná, ale pri ktorej môže aj mraziť. O tom, že Lyrik je naozaj skvelý textár, ktorému nechýba nadhľad a vtip, svedčí aj príbeh á la Fun Lovin' Criminals HR kráľ so skrečmi od Veca. Výpis toho najlepšieho z dobrého uzatvára krutý ekonomický song Môj malý biznis a záverečná tanečná a groovom nabitá Disko, v ktorej zmutovala Šůchova Laura a její tigři s Tarkayovým Malevilom.

Superkapela v spájaní nespojiteľného

Superkapelou sa môže Zlokot nazývať nielen kvôli partii, ktorá sa stretla v správny čas na správnom mieste, ale aj vďaka osobám, ktoré hosťovali na albume – okrem spomenutého Koňýka zo Zóny A vokálmi vypomohli Barbora "Barun" Švidraňová známa z Hlasu Česko Slovenska (The Cure, Zachráň ma, Plaz), spevák kapely Korben Dallas Juraj Benetin (Môj malý biznis) a Zdenka Predná (Disko).

Nikomu by nebolo možné zazlievať, ak by pri takej zostave hudobníkov a hostí čakal nekoncepčnú zlátaninu, no všetko to dokonale zapadá do charakteristického zvuku, ktorý si Zlokot za krátky čas stihol vytvoriť. Debut Slowakische Idiot je v čase hudobnej márnosti, ktorá vládne naokolo, nadžánrovým skvostom, ktorý má pri pomyslení, že viac ako polovica pesničiek platne je naozaj výborná, silný potenciál stať sa kultovým albumom. Čas ukáže, už teraz je však jasné, že iný slovenský album, ktorý by bol tak žánrovo pestrý, invenčný, skvele nahratý a vyprodukovaný zároveň, nájdete len ťažko.

Jediným otáznikom ostáva, ako sa kapela vysporiada s neúčasťou hostí na koncertoch – predsalen Prvojazdec bez Koňýkovho "Počúvam rádio Devííííín...", Zachráň ma bez Baruninho "Aj softvér mám, nie iba telo...", Môj malý biznis bez Benetinovho "Môôôôj malý biznis..." a Disko bez Zdenky Prednej asi nikdy nebudú znieť tak dobre ako na platni. PS: Časť z nich zišla minulý piatok na dvojkrste s Vecom. Prečítajte si reportáž

Zlokot – Slowakische Idiot
(Slnko Records, 2013)

1. Prvojazdec
2. The Cure
3. Zachráň ma
4. HR Kráľ
5. Môj malý biznis
6. Rýl
7. VJBNC
8. Albert Arkier
9. Plaz
10. Disko

Autor: Juraj Cagáň

Lososound rock-electronica / Bratislava

Členové skupiny

Erik 'Losos' Horák

Kontakty a odkazy

Dodatečné info

Bio a historie

Korben Dallas - Karnevalová vrana

Recenzia: Kolowrat nie je len o hlase a slovách

Generácia Y od Katarzie. Taký silný debut tu dlho nebol

Je sama, nie je mama

Vlastné hmaty

Zlokot – Slowakische Idiot

Podobné kapely

Walter Schnitzelsson

Sounds Like This

Zlokot

From Our Hands

Puding pani Elvisovej