Harry Fotter Muž, 255 let / Ta ja znam? Som zabudol, bo ja stary skľerotik. Chudak ja.

Doobeda som šedzel v karčme a som še kukal na Džinny že jaka je to šumna čaja. Som ši vykuzľil tri pohare s pivami a som ich šicke tri naraz na jednu šupu vyľabal naj Džinny ukažem, jaky som ja šrac. Ta aľe ona tak kusa čudne kukala na me, že či še neopijem z toho a že še jej to bars neľubi. Šaleňačka, šak jasne že še spijem, ta načo asik tak pijem pivo? Ta som ši vykuzľil ešči i štvarty pohar. Do karčmy vošol Voľdemotr. Ta som zbystrel pozornosc, že či zasik budze buzerovac jak furt. Ta a to ši pišce, že buzeroval! Prišol ku mne a mi tak šturil paľec pod rebro a potom zobral toten moj pohar piva a ho caly vyľabal do dna. Me to naštvalo, ta aľe toten pňak to potom dorazil tym, že še kukol na Džiny a ju chcel objac, ta aľe ona še obraňila, bo mu povedala, že "neee! Teraz neee!" Ta a on prestal. Čaja, ona zna každeho presvedčic. Aľe i tak me nasral toten Voľdemotr, ta som vycahol zos vrecka toto mojo šturatko, čo s nim kuzľim furt. Som šak bul bars spity, ta a vtedy še mi blbo kuzľi. Som hcel povedac toto zakľinadlo že "avraka debabra" ta aľe asik som to zľe hutorel, bo zo šturatka mi ľem dajake hvezdičky povyletovaľi a nič. Voľdemotr nebul spity, aľe neznal kuzľic, ta na to išol po ľudovo a mi jednu vrazel do rici. Som spadol na zem do bľinky co tam včera vybľinkal moj kamoš Ron ket mi hutorel, jak zneju toti Traktor Krev co hceľi naj si ich dam do obľubenych. Ta a od totej bľinky som vyzeral jak šviňa. Ta som vstal a hcel som dajake ľahše kuzlo pohutoric, naj toho pňaka odbachnem dajako. Šturil som šturatko Voľdemotrovi do nohy a povedal som, že "sexpeliarmus!" Ta aľe furt še nic nestalo. Som bul bars spity, asik som hutorel zle toto zakľinadlo. Ľem dajake hvezdičky furt ľeceli von z toteho mojeho šturatka. Voľdemotr mi kopol do brucha a ja som odlecel do rohu karčmy a som vrazil do džuboksu a toten džuboks sam od sebe začal bavic pesničku že "ešci som še neoženil už me žena bije". Ľem som totu pesničku bars nečul, bo ja hluchy. Potom Voľdemotr zobral moju milu Džinny do ruky a ju odnesol preč. Odišol vonku z karčmy, aľe ja som bul tak dolamany že som za nim nevladal isc. Aľe ja ho raz chycim, povedal som ši.

More. Včera som vidzel toto. Voľdemotr bul na dolnom konci valalu. Voľdemotr je bars tupy. Aľe včera som ho vidzel perši raz mimo karčmy. To je dobre, bo ja som prave bul v karčme, taže som mal pokoj.

Nemaju me radzi v karčme. Bo ja ši znam vyčarovac VLASNE pivo a ne toto čo karčmar podava za drahe peneži. Šak na to so svojim invaľidnym dochodkom nezarobim nigdy. Ta ši ho čarujem aľe karčmar me potom furt hce vyhadzovac z karčmy i Voľdemotr me furt vyhadzuje bo je debil i moja čaja me furt vyhadzuje, bo jej vadzi, že furt bojujem proci Voľdemotrovi, že še bijem s nim a tak. Ona hce naj mam pokojny a usporadany život, ta aľe to še neda, ket toten blb mi furt pije z mojeho piva, bo hutori, že mu vecej chuci. A potom ho bľinka na zem, taže je jasne, že jemu nechuci. A ja ho mušim zničic.

Neska za mnou neľezol ani Voľdemotr aňi moja čaja Džynni, a karčmar kukaľ superstár v teľevizore, taže bul kľud. Som ši pokecal zo starym šľepym kamošom Ronom, bo on je šľepy a ja hľuchy, taže še doplňame vzajomne. Sme ši hutoreľi, že co nove je na bandzoňe. Bo furt tam je dajaka spravna muzika, ľem škoda že ju nepočujem, bo som hľuchy, ta aľe Ron neni, taže mi furt hutori tote svoje dojmy. Bo mam tuna dajake obľubene kapeľy že Morava Krava, Lucija Reve Vaľ (to moja šestra še tak volala, že Lucija a ona furt revala a mne še to ľubelo), Tvrďačky, Šrac so ksichtom vlkolaka, Dvaja šaľeňaci na mikulašovi a Ukňud. Aľe som ich ešči nepočul, aľe Ron ich za mňa počuval. Aľe neznam, jak zneju, bo ket mi hutorel, jak to zneje, ta ja som vypil už das dzešec piva a bul som spity jak ďabol a som ho nepočul.

Potom som bľinkal do hajzlu a cez okno som vidzel na opačny konec valalu a tam bul jeden dom a v ňom Voľdemotr a bul cely holy. Tam dačo robil s Džynni a ja neznam čo, bo som bul fest spity. Aľe i on i Džynni buľi celi holi. Ja som hcel zobrac toto svoje šturatko čo s nim kuzľim a vyľetavaju z toho hvezdičky, aľe som bul spity a hutoril som zle zakľinadlo a nehutorel som že Avokado Kedavra, chtorym možem zabic Voľdemotra,  aľe "Do rici!" a z mojeho šturatka začaľi vyľetovac hovna a pchaľi še mi do rici.

Potom som zaspal a rano me zobudzila Džinny. Bula bars vesela a jej ani nevadzilo, že som v karčme. Še meni to dzifča. Ja neznam čo to ma byc.

toto je podľa prekladu Harry Potter a relikvie smrti uverejnenom na dajakom blogu, ale poopravené, aby to sedelo so skutočnými udalosťami, ktoré Harry Fotter zažil 

 

 V úzkej, mesiacom osvetlenej uličke sa odnikiaľ objavili dvaja muži a jeden červotoč. Chvíľu len ticho stáli a obozretne na seba navzájom mierili prútikmi, čo sa v čarodejníckom svete robí namiesto bozkávania sa. V okamihu, keď jeden druhého rozpoznali, a zistili že obaja sú muži, rýchlo ukryli svoje prútiky do habitov a ďalej už pokračovali bok po boku.

„Néčo nové?“ opýtal sa ten vyšší.

„Iba to najsamľepše,“ odpovedal Severus Svrabe.

Ulička bola z ľavej strany lemovaná nízkym porastom divokých vlniacich sa ľudských chlpov, a z pravej strany vysokým, udržiavaným umelým chrupomm. Dlhé chlpy obom mužom pri chôdzi zľahka povievali okolo členkov.

„No né, tólko som sa bál, žé to néstyhnem,“ povedal Yôaxley, ktorého obrysy sa striedavo objavovali a mizli v tieni tak, ako konáre stromov prerušovali mesačný svit.

„Ta ja že on budze stopro spokojny. Aj vy vyzeracee dobre naladzeny, jak fender custom stratocaster for kids.Verice, že Vas prijme jak spravneho šraca?“

 Svrabe prikývol, ale viac to nerozoberal.

Odbočili doprava, na širokú príjazdovú cestu, ktorá viedla preč z uličky. Vysoký umelý chrup sa zatočil ich smerom, pokračoval pozdĺž príjazdovej cesty a mizol v tieňoch za mohutnými dverami, veľkolepej železnej brány značky BRAŇO MOJSEJ ZAVÍRA SAMO TOMEČEK, ktorá mužom skrížila cestu. Ani jeden z nich však nespomalil, obaja bez slova iba urobili ľavou rukou veľkého fuckera a prešli priamo skrz zavreté vráta, ako keby sa ich temný kov premenil na dym. Keď jozefove tisové kríky na chvíľu utlmili zvuk ich krokov, sprava začuli nejaký šramot. Yôaxley rýchlo pozdvihol svoj prútik a namieril ho na hlavu svojho spoločníka, až mu z nej mozog vyliezol a rozpadol sa na jednotlivé hemisféry. Zdrojom hluku sa ukázal byť obyčajný, žiarivo biely páv, ktorý si majestátne značkoval svoje teritórium čím lákal samičky.

„Luciusovi sa ždycky darilo dobre. A ja sa mám z toho akože posrat“ odfrkol Yaxley a zastrčil si prútik späť do nosa, až mu šušne vypadali.

Keď Snape s Yôaxleyom dorazili k hlavným dverám, náhle sa pred nimi otvorili. V blízkosti však nebol nikto, kto by ich otvoril. Vstupná hala bola obrovská, málo osvetlená, s prepychovou výzdobou, väčšinu kamennej podlahy pokrýval koberec s výrazným vzorom pripomínajúcim lasičie oči po ich postriekaní slzotvornýms prejom. Oči portrétov, okolo ktorých Svrabe s Yaxleyom prechádzali, sa za nimi unudene otáčali jak keby boli postriekané slzotvorným sprejom. Obaja sa zastavili pred masívnymi drevenými dvermi, ktoré viedli do ďalšej miestnosti. Iba na okamih zaváhali a potom Svrabe stlačil bronzovú kľučku a potom si pod pazuchy strekol slzotvorný sprej, aby mu nesmrdeli tote pazuchy.

Prijímacia izba bola plná tichých ľudí, sediacich okolo dlhého vyrezávaného stola. Obvyklé vybavenie miestnosti bolo nedbalo odsunuté k stenám. Miestnosť bola osvetlená iba žiarou plameňov žiarovky OSRAM z mramorového krbu, ktoré sa odrážali v zafarbenom zrkadle. Svrabe aj Yôaxley na moment zaváhali a zostali stáť na prahu. Potom si obaja šňupli dávku kokaínu, trávy, koksu, hnedého uhlia a uránovej rudy, aby sa im rozšírili zreničky.

Po tom, čo sa ich zreničky rozšírili a oči sa prispôsobili nedostatku svetla, pozreli obaja na najväčšiu zvláštnosť celej scény: nad stolom visela hore nohami bezduchá ľudská postava, pomaly sa otáčala, ako keby bola zavesená na neviditeľnom lane. Jej obraz sa odrážal v zrkadle aj na povrchu vylešteného stola.

Nikto z ľudí, ktorí pri nej sedeli, nevenoval zvláštnej postave pozornosť, s výnimkou bledého muža, sediaceho takmer priamo pod ňou. Vyzeralo to, že sa neovláda a každú minútu musí pozrieť hore. V skutočnosti mal na ňu chuť a tak jej potajomky vypisoval esemesky "Ty moj lubxezny chlapxek ja ta xcem celuxixkeho az po koniex xlpov, si chutnucxy a gr8 h5§ §§äňú $ß$" (ten posledný sled znakov znamenal: stretneme sa na Hlavnej pri aide, nezabudni doniesť pomádu na pery s pomarančovou príchuťou)

„Yôaxley, Svrabe,“ ozval sa vysoký ostrý hlas z čela stolu.

„Na posľednú chvíľu ste prišľi, bisťu, anciáša vášho“ Hovoriaci muž sedel priamo pred krbom, takže bolo pre prichádzajúcich ťažké rozoznať viac, než jeho siluetu pripomínajúcu vrak lokomotívy potom, čo ho pretiahli slimáky.

Ale keď sa priblížili, obrysy jeho tváre vystupovali i skrz šero v miestnosti – bez vlasov, s hadími rysmi (kríženec hada a rysa ostrovida), rozšírené nozdry a lesknúce sa červené oči so zvislými zorničkami. Bol tak bledý, že by sa dal použiť ako reklama na prací prášok, ktorý vybieli všetko okrem vašej peňaženky.

„Severus, k nohe,“ povedal Vôľdemort a ukázal na sedadlo po svojej pravici. „Yôaxley – vedľa Dolohova.“ Obaja muži zaujali určené miesta.

Väčšina párov očí za stolom však sledovala Svrabea a k nemu aj Vôľdemotr prehovoril ako k prvému.

„Takže?“

„Pane, šľepkarsky rad planuje presunuc Harryho Fottera zos jeho sučasneho bezpečneho ukrytu do zložky, ktora še vola Koš.“

Ľudia okolo stola zbystrili, niektorí strnuli, iní sa nepokojne zavrteli, všetci uprene pozerali na Svrabea a Voľdemotra.

„Aha, to mi už hutoreľa moja čaja,“ zopakoval Voľdemotr. Svoje červené oči zaboril do čiernych Snapových očí tak sústredene, že ich potom odtiaľ nevedel vytiahnúť a musel si pomôcť žeriavom a atómovou bombou. Svrabe však sledoval pokojne Voľdemotrovu tvár, na ktorej sa po chvíľke jeho beztvaré ústa znetvorili do čohosi, čo vyzeralo ako Bart Simpson.

„Bisťu, anciáša tvojho, to je úplne dobrô! A odkiaľ to vieš?"

„-babky hutoreľi v potravinach Bala,“ potvrdil Svrabe.

„Mój pán.“ Yôaxley sa predklonil k Voľdemotrovi a Svrabovi.

Všetky tváre sa rázom otočili k nemu.

„Mój pán, babky v mojej dedine vyprávali ináč.“

Yôaxley vyčkával, ale Voľdemotr neprehovoril, a tak pokračoval: „V jédnote mi tety vyprávali, že Háryho Fótra nebudú presúvat až do tridsiateho, do tej noci, néž dójde miesto na harddisku.“