Při poskytování našich služeb nám pomáhají soubory cookie. Využíváním našich služeb s jejich používáním souhlasíte. V pořádku Další informace

MJpithecus Liptovský Mikuláš

Playlist je prázdný :(

Fanoušek MJpithecus si do osobního playlistu zatím nepřidal žádné skladby.

Blog

Metal Age Tour 2001 - report

účinkujúci: LUNATIC GODS, ERYTROSY, WAYD, MORGAIN, DYSANCHELY, DESECRATED DREAMS

 

            V tomto reporte sa budem venovať jednotlivým akciám z pohľadu účinkujúceho, ale aj z pohľadu poslucháčov, ale samozrejme sa budem venovať aj veciam okolo. Najviac priestoru budem venovať vystúpeniam mojej kapely, pretože boli pre mňa z pochopiteľných dôvodov kľúčové. Nakoľko som sám nemohol vidieť a počuť všetko, tak sa budem venovať len tomu čo som videl a zažil a dúfam, že sa mi správne podarí načrtnúť atmosféru akcií, a že vás nebudem svojimi riadkami nudiť – ak hej tak sa na to vykašlite – nemusíte to dočítať do konca...

 

             piatok 12.10.2001 – Bratislava, DK Lúky – (64 platiacich)

 

            Hneď prvá akcia sa odohrá v pozmenenej zostave – MORGAIN sa rozhodli ich domáci koncert vypustiť, pretože o pár týždňov tu budú krstiť svoje tretie CD a ERYTROSY ohlásili, že vzhľadom na problémy s dovolenkou nestihnú prísť do Bratislavy.

            My sa stretávame o jedenástej predpoludním v skúšobni a snažíme sa napchať do staručkého Žiguli všetky naše veci. Z Liptovského Mikuláša vyrážame presne napoludnie. Za volantom sedím ja a miestami viac, miestami menej trpezlivo znášam kritické poznámky skúsenejších vodičov sediacich okolo mňa. Pri Topoľčanoch si dávame pauzu na neskorý obed a bubeník Andrej si vybaví isté rodinné záležitosti. Je pred šestnástou hodinou, za volant si sadá Andrej a rozbiehame sa do Bratislavy... Našťastie nám kámoši poradili jednoduchú cestu k DK Lúky v Petržalke, takže po pol šiestej sme na mieste. Prichádzame do sály zívajúcej prázdnotou a zdravíme sa s práve pripravujúcimi DYSANCHELY, Mišom z Metal Age a chalanmi z MORGAIN... inak sú tu len organizátori. Odkladáme si veci do šatne a odchádzame s Dysanchelákmi do blízkeho výčapu, aby sme prehodili pár slov pri pive. O 18.20 sa chalani dvíhajú a idú na vec.

V sále je pár ľudí a DYSANCHELY začína svoj program. Zvuk je veľmi slušný a hudba sa nesie v duchu melodického death/doomu. Osobne sa mi veľmi vidí Braňov spev, ktorý mi trošku pripomína Tiamat - Clouds (ale to je len môj názor). Chalani majú pripravené prekvápko s ultrafialovými svetlami a musím povedať že to vyzerá super. Počas ich setu sa sála postupne zapĺňa, ale bohviečo to nie je... Nasledujúca kapela sme my: DESECRATED DREAMS. Keďže predošlá kapela hrala s automatickými bicími, tak je potrebné nazvučiť bicie a naša príprava trvá trošku dlhšie. Náš set sme odpálili bez nejakých zbytočných prieťahov a dokonca som nemal ani obvyklé problémy s rozlaďovaním svojej gitary, takže po tridsiatich minútach sme úplne mokrí na konci nášho programu. Počet ľudí sa ustálil na nejakých 60-70. Myslel som, že to bude v hlavnom meste lepšie, ale v jednom rozhovore pred vystúpením som sa dozvedel, že ľudia nechodia moc radi do Petržalky na koncerty z obáv o svoju bezpečnosť. No neviem... Ale aj keď atmosféra nie je divoká, je priateľská a po pesničkách určite ohlas bol. Po nás prichádzajú na rad LUNATIC GODS, ktorí dorazili tesne pred naším vystúpením, kvôli čomu si s nami vymenili plánované poradie. Osobne sa musím priznať, že som ich vystúpenie nesledoval, lebo som bol totálne dehydrovaný a išiel som s kámošmi na pivo... Prichádzam akurát keď LUNATIC GODS končia a s radosťou sa dozvedám, že WAYD už dorazili tiež. Takže záver večera patril im. Síce ich program poznám veľmi dobre (za posledný rok sme spolu hrali aspoň štyri krát), predsa len ma ich set po pár mesiacoch veľmi potešil. Zvuk mali veľmi dobrý a chalani podali svoj štandardný výkon, čo znamená, že hrali super... Tým, ktorí nevideli ich death/thrash/jazz metalové vystúpenie môžem len odkázať, aby to rýchlo napravili – naživo sú vskutku veľmi dobrí...

            Po skončení koncertu si pomaly balíme veci a odchádzame k autám. Náš bubeník má ešte problémy so stratenými súčiastkami, ale po chvíli ich nachádzame a odoberáme sa na miesto nášho ubytovania. Pri pohľade na naše auto nás Dodo (Dysanchely) označil za najväčších odvážlivcov akcie. Dozvedáme sa aj príčinu meškania Wayd – porucha na ich Felícii... Večer sme už na byte trochu pokecali a popili a celé sa to zakončilo počas znenia ENTOMBED – Clandestine, keď tí ktorí postupne zaspávali určite nemali dosť síl zaželať ostatným dobrú noc...

 

            sobota 13.10.2001 – Trnava, Calypso klub (zhruba 150 platiacich a pozvaných fans)

 

            Z Petržalky vyrážame pred obedom, ale ešte cestou sa zastavujeme u WAYD a snažíme sa im pomôcť s ich problémom s autom. Samozrejme my menej technicky zdatní zakotvujeme v neďalekom bare a pomáhame situácii tým, že neprekážame. Krátko poobede sa za pomoci mechanika (zavolali ho policajti, ktorí dostali udanie, že sa tam niekto 4 hodiny pokúša ukradnúť červenú Felíciu – vďaka spoluobčania!!!) podarilo auto spojazdniť a my vyrážame do Trnavy. Ešte predtým som vytiahol Michiho do neďalekého Polus centra do McDonaldu, kde sme si dali nejaký ten burger s hranolkami. Cestou do Trnavy sú všetci v aute na mňa nasratí: Michimu sa zdal burger malý a bol ešte hladný, Marek sa nasral, že sme ho nezavolali a Andrej bol hladný ako pes a ja sýty, čo som aj spokojne deklaroval. V Trnave trochu blúdime, ale onedlho sme s pomocou mobilu Calypso klub našli. Chalani sú rozhodnutí okamžite riešiť svoj hlad a nechali sa nasmerovať do Mexickej reštaurácie. Moje upozornenia na pikantnosť danej kuchyne boli vzhľadom na moju povznesenú náladu (následok stretnutia s WAYD) ignorované, výsledkom čoho bola objednávka mexickej fazuľovej polievky. Objednávke som neodolal ani ja – mal som celkom chuť dať si po dvoch dňoch polievku. To čo sa na nás znieslo bol priam trest boží. Takú štipľavú ukrutnosť som jakživ v ústach nemal a vzdal som to po asi šiestich lyžiciach. Ďalším, ktorý to vzdal bol Marek. Andrej a Michi to dobojovali do konca, ale určite som im nezávidel to čo mali vo vnútornostiach – nadhadzujem tému South Park a hlavne voľné pokračovanie hitu Asses Of Fire II. (Ohnivé prdele II.)... Hlavné jedlo bolo údajne už stráviteľné, ale ja som nemal najmenšiu chuť sa o tom presvedčiť a hasil som peklo v tráviacom trakte dúškami piva. Po jedle sa presúvame do klubu, kde sú v plnom prúde práce na spojazdnenie aparátu... Trošku ma zarazila malá výška pódia, ale človek si nevyberie. My sa zatiaľ motáme po klube, kecáme s chalanmi z ostatných kapiel prezeráme distro Metal Age atď. Ja sa už alko nápojom vyhýbam, aby som bol do nášho vystúpenia v pohode, čomu by ďalšie piváky určite neprospeli. Predsa len je výkon na pódiu hlavný dôvod mojej prítomnosti tu.

            Koncert začína okolo siedmej vystúpením kapely MORGAIN. Už na začiatku bolo v sále celkom dosť ľudí. Keďže je pódium dosť nízke tak ľudia pred ním sedia na zemi. MORGAIN si dnes vypili kalich horkosti až do dna... Spevákovi Rišovi praskla v úvode ich setu struna na gitare. Po chvíľke dohadovania ponúka pomoc Rišo z WAYD a beží po náhradné struny. Po výmene struny, ktorá urobila do vystúpenia nepríjemnú dieru kapela pokračuje. Struna sa však nemala kedy usadiť a asi po dvoch pesničkách má Rišo opäť gitaru poriadne rozladenú – tomu sa jednoducho hovorí smola. Aj ja mám problémy s rozlaďovaním gitary – to hlavne vtedy, keď sa moc rozvášnim a opieram sa do strún ako do koľajníc – ja to riešim tým, že hrám cez ladičku a v prípade potreby môžem medzi pesničkami hneď ladiť, ale aj tak tam potom vznikajú moc dlhé medzery a rozbíja to plynulosť vystúpenia, za čo ma chalani vždy zvozia – nemôžem si ale pomôcť rozladený hrať nebudem... Takže MORGAIN si svoje dnes večer odtrpel, ale musím uznať, že ohlas publika bol na ich hudbu viac ako priaznivý, takže ľuďom sa ich vystúpenie zjavne páčilo. Pomaly, ale isto začína byť všetkým jasné, že ERYTROSY sa ani dnes nedostavia. Nikto netuší prečo...

            Nasledujúca kapela je teda WAYD. Konečne sa bude hrať na bicích, pretože aj MORGAIN má automat... Nemôžem si pomôcť, ale živý bubeník predsa len tlačí viac ako automat – ale poznám situáciu mnohých kapiel, ktoré nemôžu zohnať adekvátneho bicmena – každý to rieši ako vie, aj my sme hrali dva roky bez basy, kým k nám prišiel Majdo... Pri zvukovke mal Rišo problémy s pískaním gitary... problém sa nedarí odstrániť takže jediné riešenie je stiahnutie hlasitosti a výšok na kombe... Milan má na druhej strane výšok vo zvuku až-až, takže dohromady to znie fajn, len už na začiatku som sa s Rišovými sólami mohol rozlúčiť – dnes ich počuť nebudem... Chalani hrajú svoj program s veľkým prehľadom a sála sa postupne úplne zaplnila. Keďže pódium je vážne maličké, tak ľudia sedia na zemi a stojí sa až v druhej polovici sály. Počas hitovky New Light si všímam, že bubeník Braňo vypúšťa tie „Mazurkiewiczovské“ klepanice, čo ja osobne prijímam s veľkou spokojnosťou, pretože pôvodné rytmy sa mi páčia oveľa viac. Myslím, že dnes boli WAYD akčnejší ako včera a niet sa čo diviť, pretože ľudí je dnes neporovnateľne viac a ku koncu sa asi dvaja-traja odhodlali do poga.

            Po WAYD je rad na nás... Po nastavení zvuku teda spustíme vyše polminútovú väzbu (tak ako vždy) a naše vystúpenie začína. Ľudia zväčša sedia, ale ako odohrávame ďalšie songy, tak sa postupne dvíhajú a začínajú sa objavovať aj nejaké kývajúce sa hlavy. Sála je priam nabitá energiou a my sme vyburcovaní do jedného z našich najlepších výkonov vôbec. Hrá sa nám super, zhodou okolností nemám ani problémy s ladením gitary a medzi pesničkami mám čas len na pár dúškov piva, ktorými si snažím uzmieriť svoje tvrdo skúšané hlasivky... V priebehu koncertu sa na odposluchu predo mnou objavuje tričko At The Gates, ktorým si chce niektorý fan vydobyť cover Blinded By Fear od tejto kapely... bohužiaľ tento cover sme v programe nahradili iným... Keď začíname hrať posledný song (Pestilence – Out Of The Body), tak to v sále už poriadne vrie... V strede piesne musím zatlieskať nášmu publiku, ktoré nám pripravilo skutočne skvelú atmosféru.... Zrazu je po všetkom, ďakujem publiku a snažím sa spamätať z toho, čo sa tu udialo. Som mokrý ako myš a trasú sa mi kolená, ale mám v srdci skutočne veľmi dobrý pocit... Kvôli týmto momentom sa oplatí hrať. Pomaly si balím veci, prijímam pochvalu od Riša z Lunatic Gods (sakra, tých Rišov tam je ako hadov), ktorí nasledujú po nás a odnášam si veci k autu. Chalan v spomínanom tričku At The Gates mi cestou s úsmevom vysvetľuje, že sme si to u neho posrali... ale vyzerá spokojne...ha-ha

            Nasledujúci LUNATIC GODS sa mi podarilo vzhliadnuť od začiatku ich vystúpenia. Trošku sa museli na pódiu tlačiť, ale zvuk mali slušný a aj krvavočervené osvetlenie, v ktorom predvádzal svoju démonickú show frontman Jarko urobilo dobrú atmosféru. Mal som pocit, že Jarkov spev je moc potichu, ale čo už... ako celok pôsobili veľmi kompaktne a aj keď sa ľudia pomaly začali tratiť (kvôli odchodom autobusov), stále bola v sále výborná nálada...

            Záver večera patrí domácim DYSANCHELY... Chalani hrajú svoj program pred domácim publikom a určite na mňa pôsobia lepším dojmom ako včera v Bratislave – ich svietiaci „warpaint“ na telách ma teraz ohromil – Ja ich vystúpenie sledujem len čiastočne, lebo už nás naháňa Andrej, aby sme sa pripravili na cestu domov. Takže vonku sa ešte dohadujeme s ostatnými kapelami, ako sa hralo a ako prebehne budúci víkend... Rišo z Wayd mi dáva svoju gitaru, aby som ju zaniesol gitárárom z Lipt. Mikuláša – trošku musíme prevrátiť interiér auta, lebo žigulík má predsa len obmedzenú veľkosť batožinového priestoru... DYSANCHELY medzitým skončili a teraz balia veci z pódia... Gitarista Miloš sa netvári moc spokojne – vraví, že po piatkovej noci nestíhal – to sú holt úskalia tohto tour, s ktorými sa pasuje väčšina jeho účastníkov... Takže my sa lúčime s chalanmi a vyrážame do hmlistej noci na našu 250 kilometrovú cestu domov...

           piatok 19.10.2001 – Vrútky, RC Mlyn (179 platiacich)

           Náš druhý víkend na tour sa začína poobede v skúšobni, kde zasa pcháme naše veci do modrej plechovky honosiacej sa menom Žiguli... to, že tento večer bude hektický nám naznačil basák Marek, ktorý sa nedostavil do skúšobne... Po vyše polhodinovom čakaní mu volám domov, kde o ňom nechyrujú a na moju otázku, či má basu doma dostávam zarážajúcu odpoveď – má!!! Samozrejme mobil mu trčí v nabíjačke a naša nervozita rastie. Rozhodli sme sa, že obídeme jeho obľúbené krčmy a dúfame, že ho nájdeme. Bezvýsledne. Meditujeme, či budeme hrať aj v trojici a kde ho ešte budeme hľadať... situácia je vážna aj vzhľadom na to, že hráme prví (máme začať o 18. hod) a my sa pred štvrtou stále motáme po mikulášskych krčmách a zháňame basáka. Zrazu sa ozýva Michiho mobil – Marek je na svete a otáčam auto smerom k jeho bytu. Atmosféra stretnutia bola plná emócii a vulgarizmov z obidvoch strán a popri tom sa dozvedáme, že bol dnes prvý krát v novom zamestnaní, a že nám nemal ako dať vedieť... sakra... ešte registrujem Michiho poznámku, že Marek začína byť menej komunikatívny ako náš bývalý spevák Stanko (a to je už dosť čo povedať)... Takže náhlivo opúšťame LM a smerujeme do Vrútok. Do RC Mlyn prichádzame okolo pol šiestej, keď sme sa cestou ešte spojili s malou skupinkou kámošov z LM, ktorí idú tiež pozrieť koncert... Okamžite po príchode nás zvukári posielajú na pódium, takže svojou troškou sa podieľame na spojazdňovaní zvuku. Keď je všetko nastavené, tak si dávame niekoľkominútovú pauzu a potom vychádzame na pódium. Klub je na začiatku nášho vystúpenia viac ako z polovice plný a postupne ľudí pribúda. Odpaľujeme náš program s plným nasadením, ale ľudia reagujú len potleskom medzi pesničkami – sme prvá kapela, takže nás to moc neprekvapuje... Na pieseň The Lost Faith volám na pódium nášho starého speváka Stanka (prišiel so spomínanou skupinkou) a opäť dokazuje, že vie... Na začiatku Pestilence ma nejaký hňup takmer zráža k zemi, keď sa snaží dostať k mikrofónu a ziapať do neho – škoda, dojebal dobrú pesničku... Pod pódiom sa už hýbe pár ľudí, ale náš set je už na konci... balíme si veci a na pódium vystupujú MORGAIN. Klub je už slušne zaplnený a vyzerá to dnes na super akciu. Pozerám na pár pesničiek z vystúpenia MORGAIN, ktoré má oproti Trnave oveľa lepšiu atmosféru a potom odchádzam s kámošmi na letmú návštevu vrútockého Harleya... Medzitým sa objavuje konečne Erytrosy – vysvetľujú, že mali minulý týždeň problémy s autom – smola...

            Po našom návrate do klubu je na pódiu DYSANCHELY, ktorých „warpaint“ je pomaly jediným zdrojom svetla v klube – Dodovi to sa to už pomaly ale isto rozteká po tele, ale vyzerá to super!!! Muzička šlape samozrejme tiež, takže je všetko ako má byť.

            Registrujem ešte vystúpenie WAYD – ľudia už majú skvelú náladu a aj sa to pod pódiom prejavuje... konečne poriadny kotol!!! Wayd hrá svoj set s nasadením a aj keď mal gitarista Čigo problém s prasknutou strunou (gitaru mu požičiavajú Dysancheláci) a Rišo má tiež požičanú gitaru, na ktorú si ešte nezvykol, ich vystúpenie zožalo zaslúžený úspech.

           Zvyšok koncertu som preklábosil s chalanmi z ďalších kapiel a môj stav (ako aj stav zvyšku partie z Lipt. Mikuláša) už ťažko zodpovedá merítkam slušnej spoločnosti... hlavne stretnutie s Waydmi mi bolo osudné... po skončení koncertu sa naši chalani už zberajú do LM – prepúšťam svoje miesto v aute ich priateľkám, ktoré sem prišli na vlaku a dohodli sa s chalanmi z Wayd, že ma zoberú so sebou (keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte) – ešte šťastie, že išli na chatu k LM, pričom stiahli so sebou aj Dysanchely...

           sobota 20.10.2001 – Liptovský Mikuláš, Dom Kultúry (193 platiacich)

           Tak na tento koncert sme čakali s veľkým očakávaním a rovnako aj s veľkými obavami... Verili sme, že doma máme najväčšiu šancu osloviť publikum, ktoré našu hudbu pozná, ale tiež sme mali obavy, či príde do miestneho Kulturáku dosť ľudí na to, aby to stálo za to... Doobedie som prežil v doznievajúcich stavoch z piatku. Na obed mi volá Michi a dohaduje sa so mnou na termíne, kedy pôjdeme po nástrojovku do skúšobne. Popri tom ma informuje o hrôzostrašnej ceste, ktorú v „aute“ zažili v noci, keď im kompletne odišla elektrika a dojazd absolvovali bez svetiel a to všetko okorenené policajnými hliadkami... No myslel som, že horší záver večera ako ja nik nezažil, ale potom čo som si vypočul tieto príhody by som sa o tom radšej nehádal... Do skúšobne ideme v „plnej“ zostave Michi a ja, keď sme pre istotu nemohli zohnať Andreja (skutočne netuším, čo by sme robili na mieste Lunatic Gods, ktorí sú šiesti...). Marek sa postaral o nocľah pre Erytrosy, tak ho necháme, nech sa postará o hostí... Prichádzame na miesto činu vykladáme veci a hneď po nás prichádza aj aparát. Je 15.00 a stále nemáme prístup do sály, pretože tam prebieha nejaký snem SNS. Vykladáme veci do javiskového výťahu a odchádzame so zvukármi na pivo... Po príchode do sály sa s Marekom zhodujeme na tom, že pódium je tu väčšie ako celá sála v bratislavskom DK Lúky – len aby boli ľudia. Následná práca so zvučením prebehla bez väčších problémov a o piatej je všetko pripravené na hranie. Dokonca som so Stanom s Erytrosy stihol prebrať na gitare nejaké riffy od Suffocation atd...  Zvukári sa odchádzajú najesť a už sa objavujú aj Lunatici a Morgaini.

            Samotný koncert začína okolo pol siedmej vystúpením LUNATIC GODS. Zvuk je podľa mňa veľmi slušný. Musím ešte podotknúť, že náš vopred dohodnutý zvukár spoluprácu s nami pár dní pred akciou odriekol kvôli Globtel akcii a my sme narýchlo zohnali aparát z Martina, čím nám aj dosť stúpli náklady... Práve preto som bol na zvuk nadmieru zvedavý. Počet platiacich fans sa už cez prvú kapelu prehupol cez 170, takže v sále to nezíva prázdnotou... Výkon úvodnej kapely bol na vysokej úrovni, čo oceňujú aj fans aplauzom.

            Nasledujú DYSANCHELY, ktorí sú pre domáce publikum veľkou neznámou... Odohrali svoj set dobre aj keď ľudia neprejavujú toľko nadšenia ako na Lunatic Gods, ale na to, že sú tu neznámi mali podľa mňa slušný ohlas... Počas tretej pesničky musí Dodo meniť gitaru, ale chalani túto situáciu zvládli veľmi rýchlo. Myslím, že určite zaujali fans...

           ERYTROSY je na druhej strane pre Litovský Mikuláš známy pojem, pretože už minulý rok tu odohrali výborné vystúpenie na Hate’n’roll Party No.1, takže na ich set sa sála zaplnila. Zvuk sa im veľmi vydaril a myslím, že svojou brutálnou show posadili všetkých v sále na prdel. Keď som sa šiel v priebehu ich koncertu napiť piva do baru, tak s úžasom zisťujem, že v bare, ktorý bol inak stále plný, je len pár ľudí – všetci sledovali výkon Erytrosy... a bol to vskutku výkon s veľkým V. Samozrejme bez prídavku ich publikum z pódia nepustilo...

          Ďalšou kapelou je moja popravčia čata WAYD. Chalani odohrávajú svoj koncert pred poloprázdnou sálou, čo si neviem vysvetliť... ľudia asi majú po Erytrosy chuť na pauzu... Ja lietam medzi vstupným a sálou a preto prichádzam o to, ako sa podarilo Čigovi na pódiu odpadnúť. Podľa očitej svedkyne pri speve (výkriku) privrel oči a pomaly sa zviezol na zem, pričom sa tresol obočím o odposluch... zvyšok kapely pokračoval ďalej a aj Čigo sa hneď po páde zviecha a pokračuje v hre... Po koncerte nám vysvetľuje, že netuší čo sa s ním stalo – jednoducho mal výpadok... No tento víkend mal jednoducho smolu: včera struna a teraz toto...

          Moja nervozita pred naším vystúpením rastie, preto som vystúpenie MORGAIN moc nesledoval. Tých pár momentov čo som videl ale svedčilo o opäť veľmi dobrom zvuku... Medzitým odvolávame ľudí od vstupného a v bare sa snažia domáci fans uplatiť pivami nášho ex-speváka, aby zaspieval The Lost Faith. Ja trávim čas v šatni, kde sa lúčia chalani z východu a krátko na to sa vydávajú na cestu domov. Ostatné kapely, čo odohrali sú už tiež preč. Michi mi s radosťou ukazuje svoj Metal Zone (git. efekt), ktorý zabudol vo Vrútkach, a ktorý mu doniesol Dodo... ešteže tak...

         Hneď po vystúpení Morgain ešte losujeme vstupenky – ceny do zlosovania venovalo Metal Age. Popri tom prebieha príprava na naše vystúpenie. Samotné losovanie už sálu slušne zaplnilo a po zvukovej skúške púšťame dlhú väzbu, ktorá naznačuje, že začneme o pár okamihov hrať. Pohľad z pódia je fantastický – takmer dvesto ľudí očakáva našu show!!! Uvádzam prvú pesničku a inferno sa začína. Musím podotknúť, že má na tom ohromný podiel publikum, ktoré je jednoducho skvelé... Dokonca aj náš basák Marek je ako odtrhnutý vagón - veľké pódium mu zjavne vyhovuje, pretože sa odviazal ako nikdy... Všetko prebieha hladko, len Andrej si pýta v jednej medzere medzi pesničkami viac gitary do odposluchu. Ani neviem ako a už je na rade song The Lost Faith – vyzývam ľudí aby zavolali na pódium Stanka – ten sa vzápätí za skandovania obecenstva objavuje a my hráme našu najúspešnejšiu pieseň opäť v kvintete. Okamžite potom odpaľujeme Pestilence, cez ktorý zasa ďakovne tlieskam publiku! Normálne som zabudol upozorniť ľudí, že je to posledná pieseň nášho obvyklého programu... Robím tak po odoznení tejto piesne, ale toto nie je obvyklý koncert, takže ako poslednú musím uviesť novinku Against The Fate. Po dohratí sa takmer okamžite rozsvecujú svetlá v sále a ľudia sa pomaly trúsia von... pred pódiom ostáva ešte asi 70-80 skalných fans a volajú nás nazad, preto sa chytáme svojich nástrojov a žiadam o tmu... poslednou piesňou večera je stará vec Doubtful Evil... Je koniec a my prijímame gratulácie od fans a potom pomaly začíname baliť veci... máme za sebou ďalšiu skvelú akciu... zhruba hodinu nám trvá kým všetko zbalíme a naložíme do áut a niečo po polnoci odvážame svoje veci do skúšobne. Plní pocitov sa vraciame do mesta, kde sa v bare zabáva naša partia. V túto noc sa ešte udialo veľa vecí, ale nemyslím, že by bolo vhodné to tu rozoberať. Spolu s partiou teda dorážame načatý večer, ktorý sa napríklad pre mňa a pre Michiho pretiahol zhruba do pol siedmej rána...

 

            piatok 26.10.2001 – Prešov – Time Pub (zhruba 250 fans)

 

            Tak tento piatok skutočne stál za to... Ráno sa s Michim rútime do servisu po ten sprostý modrý vergel, ktorý nám už narobil toľko problémov. Tam nám blahosklonne vysvetlia v čom bol problém a divia sa prečo s takými somarinami vôbec chodíme do servisu – všetko premerali, všetko funguje. Potom ešte vybavujeme ďalšie logistické záležitosti ohľadom kapely, absolvujem Stankovu prednášku o vývoji populárnej hudby, ktorú pripravil pre ôsmakov na ZŠ (okrem iných im púšťal Cryptopsy - None So Vile) a poobede sa chystám na koncert. V momente, keď sa nezadržateľne blíži hodina dohodnutého odchodu mi volá Michi, že Marek bude v práci zhruba do šiestej. Ide ma vychytiť. Takže sa dohadujeme na stretnutí v meste, kde padne rozhodnutie, že počkáme na Mareka a skúsime teda večerný koncert stihnúť. Máme hrať predposlední, tak by to malo klapnúť. O piatej sa schádzame v skúšobni, nakladáme vybavenie a ideme tankovať. Cestou sa ZNOVA (!!!) objavujú problémy so svetlami, keď nám vybíja poistku súvisiacu so svetlami... Netrvalo dlho, aby nás štyri vybité poistky za sebou presvedčili, že na tomto aute do Prešova nepôjdeme. Chalani obvolávajú viacero možných záchran a asi štvrtý telefonát nám priniesol nádej. Andrej v zúfalej situácii nachádza východisko a pomoc u švagra, ktorý nás dnes večer zachránil. Narýchlo ideme po auto, prekladáme veci, vyzdvihujeme basáka a po pol siedmej vyrážame do Prešova. Cesta ubehla rýchlo a asi o pol deviatej sme v Prešove, kde po krátkom blúdení nachádzame Time Pub. Z okien sa ozýva vystúpenie Lunatic Gods a my sa zvítavame s organizátormi z kapely Wayd. Chalani nás posielajú po veci, aby sme sa pripravili na vystúpenie, pretože do desiatej sa má všetko skončiť. No s týmto sme nerátali a musím uznať, že sme mali šťastie v nešťastí. Vstupujeme s nástrojmi do preplneného klubu a v kuchynke si Andrej pripravuje stojany s činelmi a chalani sa ladia. Ja ešte rýchlo bežím s doprovodom do večierky kúpiť nejaké pivá, pretože môj pokus dostať sa k baru bol dosť neúspešný a v takom dusne by som bez zapitia odspieval maximálne dve pesničky. Koncert Lunatic Gods doznieva a my sa predierame k minipódiu, kde nás čaká Rišo a Braňo, aby nám pomohli čo najrýchlejšie sa pripraviť. Rišo mi požičiava efekt pretože jeho kombo je bez skreslenia – vďaka Rišo. Príprava trvá pár minút (Waydi nám všemožne vypomáhajú) a po krátkej zvukovej skúške odpaľujeme svoj set, ktorý sme trochu skrátili, aby mala priestor aj domáca hviezda WAYD. Ľudia sú tu fantastickí a bavia sa od úvodných sekúnd vystúpenia a ja na nich vidím, že sa sem prišli poriadne zabaviť a vyšalieť... Tak sa šaliem s nimi a hlavne pre nich... asi v štvrtej pesničke mi po zapnutí stroboskopu prebehol v strunách prúd a poriadny elektrický kopanec mi vyráža ruku... sakra najprv som si myslel, že mi praskla struna, ale druhý pokus o uchopenie akordu mal podobný následok, tak sa náhlivo snažím vypnúť stroboskop a pokračujem v hraní... Dosť ma to rozhádzalo a narušilo hernú pohodu, ale ľudia sa našťastie bavia, takže všetko je v poriadku... Akurát po odohraní The Lost Faith dostávam znamenie, že máme čas ešte na jednu pieseň, tak sa lúčim s publikom a uvádzam Out Of The Body... Obecenstvo si opäť vyslúžilo môj potlesk... Po skončení náhlivo odchádzame a robíme priestor poslednej kapele. Kým sa pripravia, tak si zatiaľ zbalím v zákulisí veci a ich prvý song mám možnosť už počuť. Keďže je pódium nízke, tak okrem hradby ľudí nevidím nič. Chalani opäť predvádzajú výborný výkon. Mám pocit, že svoj set tiež skrátili, ale aj tak sa koniec koncertu pretiahol cez 22. hodinu. Na záver večera odzneli covery od Death a potom myslím od M.O.D.

            Večer sme samozrejme posedeli s chalanmi z ostatných kapiel – dozvedáme sa, že nocľah máme v Košiciach, že z kapacitných dôvodov nemohli organizátori vpustiť do klubu pár desiatok ľudí a kopec iných drobností... Po polnoci vyrážame aj s doprovodom do Košíc. Erytrosáci nás navigujú priamo do Myslavy, kde máme prespať v skúšobni. V noci ešte s Michim podnikáme cestu do HyperTesca, aby sme nakúpili zásoby a po návrate debatujeme a pijeme až kým postupne nepospíme...

 

            sobota 27.10.2001 – DK Myslava (okolo 350 platiacich – pri 330 došli lístky)

 

            Ani som poriadne nezažmúril oko a budí ma zvonenie telefónu!!! Prvé myšlienky by nebolo vhodné spomínať na tomto mieste, pretože boli plné šťavnatých výrazov (vlastne to bol zhluk nadávok) a niečo z nich mi samozrejme vyšlo aj z úst. Michiho druhý pokus dostať sa s mobilom cez dvere už bol úspešný (ten prvý skončil hlasným úderom do hlavy na následným zahrešením)... V hlave mi poriadne hučí z nevyspania aj z celonočnej akcie, čo sa snažím vyliečiť ranným pivom, ktoré pre mňa znamená krok späť. Opäť sa rozbieha debata o všetkom možnom aj nemožnom, ku ktorej sa pripája aj bubeník domácej kapely Obliterate, ktorý si prišiel „ťuknúť“. Medzitým zvolávam svojich košických kamarátov, s ktorými sa dohadujem na skoré popoludnie. Obed aj „rannú hygienu“ absolvujeme v neďalekej reštaurácii a po príchode do Kulturáku sme už svedkami rozbehnutých prípravných prác dnešnej akcie. Ja osobne sa necítim bohvieako sviežo a pokus o rozohranie sa na gitare skončil dosť biedne... no do koncertu by som mal byť v pohode... Svoj príchod ohlasujú aj moji kamaráti, ktorých vítam pred kulturákom s fľaškou čerešňovice a jednoduchým pokynom „Duj!“, ktorý sa stretáva s pochopením a chalani s liehovinou pokročia - ja sa samozrejme na likvidovaní „metly ľudstva“ nepodieľam – ešte dnes musím podať výkon. Takže spolu spomíname na časy spoločne strávené na intrákoch a dohadujeme budúce akcie. Postupne sa objavujú aj účinkujúce kapely a pred štvrtou sa všetko rozbieha... Prvou kapelou je WAYD, z ktorých som ja osobne veľa nevidel, lebo sme boli zháňať kazetu do kamery, ktorou tu disponujú Dysancheláci. Ale to čo som videl stálo teda za to – hlavne zvuk ma priam omráčil – taký skvelý sound počuje človek na koncerte skutočne výnimočne!!! Od zvyšku našej výpravy sa dozvedám, že Wayd mali celé vystúpenie super, čomu nasvedčuje aj zaplnená sála myslavského kulturáku. Nasledujú Lunatic Gods, ktorí nám dnes vrátili službu z Bratislavy a vymenili sa s nami – Michi ako dôvod uviedol moju alkoholovú indispozíciu, za čo mu pekne ďakujem, lebo som potom musel znášať podozrievavé pohľady od viacerých účinkujúcich...

V priebehu koncertu Lunatic Gods sa sála poriadne natrieskala a počet platiacich prekračuje magickú hranicu 300. Zvuk má stále vysokú úroveň – myslím, že každému je už jasné, že táto akcia bude skvelá. Počas vystúpenia Lunatic Gods sa v zákulisí rozohrávam – konečne sa dostávam do hernej pohody, náznakovo vyskúšam aj pár hlasových cvičení – po koncerte v Prešove chytili moje hlasivky celkom slušný a hlavne bolestivý crunch, čo je ďalší dôvod na obavy z mojej strany. Mal som totiž celý týždeň problémy s prechladnutím a včerajší výkon sa na hlasivkách podpísal. Dávam na radu odborníka, kupujem si horúci čaj a sledujem záver vystúpenia Lunatic Gods. Na pódiu to vyzerá veľmi dobre, chalani to odpaľujú ako sa patrí!

Po skončení ich setu nastupujeme na pódium my. Na Stanovu (Erytrosy) otázku „Ako si na tom s alkoholom?“ ani nehľadám odpoveď. Však uvidí o chvíľu. V kľude sa pripravíme a po krátkej skúške začíname svoj set. Publikum je spočiatku dosť chladné, ale cítim, že nálada v hľadisku graduje čo aj nás poháňa do vyšších obrátok. Ku koncu nášho vystúpenia už je preplnená sála slušne rozbúrená a všetci sú teda pripravení na odmenu vo forme coveru, ktorý mal pochopiteľne, ako jednoznačne najznámejšia vec nášho programu, najväčší úspech. Na pódiu aj pod pódiom sa odohrávajú pekelné orgie a ja posledný krát na tomto tour potleskom ďakujem obecenstvu za skvelú atmosféru. Po koncerte sa odoberám do baru, kde prehodím pár slov s kamarátmi aj s chalanmi z iných kapiel. Z baru vychádzam až keď Morgain prezentujú svoj program. Myslím, že podali jeden zo svojich najlepších výkonov na tomto tour a aj pod pódiom to celkom vrie!!! Mňa osobne hudba Morgain neoslovuje, ale nemôžem poprieť, že chalani (a kočka) majú so svojou hudbou evidentne úspech, skutočne majú pre koho hrať a o ich tvorbu je záujem, to je fakt.

Onedlho sa začne vystúpenie Dysanchely, ktoré sledujem z úzadia. Chalani majú tiež veľmi pekný zvuk, aj keď som presvedčený, že so živým bubeníkom by bol ich zvuk jednoznačne lepší – o tom niet pochýb. Koncert Dysanchely mi pomerne rýchlo uplynul ja opäť navštevujem bar.

Vrcholom dnešného vskutku skvelého ukončenia tour je vystúpenie domácich Erytrosy. Sledoval som ich set od začiatku a musím povedať, že po ich vynikajúcom mikulášskom koncerte mi opäť klesla sánka. Osobne mám z brutal deathových kapiel rád len hŕstku mien ako napr. Suffocation, Hate Eternal, Immolation, Morbid Angel a pod. ale to čo predvádzajú naživo Erytrosy sa podľa mňa chytá na svetovú špičku. To, že mali opäť skvelý zvuk asi nemusím zdôrazňovať a myslím, že keby sa táto kapela dostala do Morrisoundu, tak sa z toho polovica amerických kapiel poserie. No každopádne mi pripravili chalani skvelý koncertný zážitok aj keď mi trošku vadili priveľmi aktívni fans, ktorý mali mylný pocit, že tých takmer 400 ľudí je zvedavých na nich a vyliezli na pódium a nie a nie z neho zliezť alebo skočiť... Keď sa takýto maníci vyskytli traja, štyria na pódiu naraz, tak som mal výhľad na kapelu úplne zaclonený a pódiová show kapely sa týmto míňala účinkom, čo je v prípade Erytrosy veľká škoda. Napriek tomu, že ma vystúpenie Erytrosy uchvátilo, musím sa cez ich koncert rozlúčiť so svojimi kamarátmi, ktorí sú už na odchode a aj z chalanmi z ďalších kapiel.

Po skončení koncertu ešte stihneme chalanom predviesť prezentáciu DESECRATED DREAMS v bieloruskej Massa Brutto radio show, ktorú nám poslal na kazete náš priateľ Michail a Minska na o onedlho sa lúčime s tými, ktorí tu ešte ostali, teda s Wayd a Erytrosy a vydávame sa na cestu domov. Nelúčime sa na dlho, pretože o pár týždňov sa so všetkými kapelami opäť stretneme na chate pri Martine, kde v kľude zhodnotíme akurát skončené turné a možno spolu vymyslíme niečo nové.

Slovo na záver

Na záver by som chcel poďakovať všetkým účinkujúcim, organizátorom jednotlivých akcií a hlavne fanúšikom, ktorí toto turné podporili svojou účasťou a ktorí majú na nespornom úspechu tohto tour najväčší podiel. Myslím, že každá kapela mala čo poslucháčovi ponúknuť. Moja zvláštna vďaka patrí samozrejme našim domácim fans, ktorí nám pripravili doma úžasnú atmosféru, ale aj fans v ostatných mestách (hlavne v Trnave, Prešove a Košiciach). Čísla návštevností naznačujú, že turné postupne gradovalo a vyvrcholilo na slovenské pomery úžasným spôsobom v Košiciach: vidieť takmer 400 ľudí na death metalovom koncerte slovenských kapiel je skutočne zážitok a možnosť hrať na takejto akcii robí tento zážitok nezabudnuteľným...

Zobrazit všechny články »

Poslední přidané obrázky

Zobrazit všechny galerie

Poslední názory

Zobrazit všechny názory