Mila skupina Applause, zdravy Vas priatel ozajstneho heavy, Joachim. Na ziadost Vaseho bubenika Petisa si dovolim strucne sa vyjadrit k Vasej hudbe. No tak teda, mily Petis, musim povedat, ze si ma postavil pred nelahku ulohu. Styri piesne su velmi malo na to, aby som prenikol az k samotnej podstate Vasej tvorby. Pravdou zostava, ze avantgardne ponaty rock nema na dnesnej hudobnej scene vela miesta, no na pocte Vasich fanusikov vidim, ze poctivost a tvrda robota Vam pomohla zlomit tie pomyslene bariery konzervativneho hudobneho showbiznisu. Skladby mi niecim podvedome pripominaju Joea Satrianiho na doske "Engines of Creation". Prepojenie zdanlivo nezlucitelnych zanrov (ako je rock, new age, elektronika, psychadelic ci jazz) je v tomto pripade velmi vkusne, dovolim si povedat az noblesne. Prekvapuje ma, s akou lahkostou a nadhladom klbite rozne prvky dohromady, jazzove "vybacanie" zo stupnic kombinovane so syntetizatorovymi plochami a samplami a la Jean Michael Jarre, perkusie vnasajuce etnicky nadych, no pritom nesputana rockova dravost a energia. Nebudem vsak opisovat Vasu hudbu, tu si moze kazdy prehrat, skusim Vam preniknut "pod kozu" a vyjadrit pocity, ktore vo mne skladby vyvolavaju. Nadej - zhaslo slnko. Ano. Urcite "najpevnejsia" vec, do posledneho tonu prepracovana, clenita kompozicia,zlozite melodie podfarbene industrialnymi samplami evokuju modernu dobu. Tak rychlu, neustale napredujucu, nepokojnu, plnu odcudzenosti cloveka cloveku, empirizmu...a pritom tak prazdnu. Piesen posobi, ako zrkadlo duse. Bravurne, len treba cas na to, aby do nej posluchac prenikol. Sabotaz je akoby nasledovnikom predchadzajucej skladby, no z elektronickych podkladov zrazu citit tiesnive zufalstvo, ako by sme si pomaly uvedomovali, ze tam, kde mieri nasa doba, nie je miesto pre cloveka. Dalsia vec, urcite najexperimantalnejsia, Farebny Svet. Ziadna pevna kompozicia, len skladba plna zvukov, samplov, syntetizatorov evokujucich nekonecne vesmirne pustatiny. Velmi ezotericka, velmi silna vec. Obdivujem robotu Pana Gitaristu. Jeho plne experimentalny prejav spojeny s roznymi "zvukmi" a hrou s efektami ukazuje uplne novu tvar elektrickej gitary, nez len pentatonika a ucebnicove stupnice. Bravo Branislav. Aj basovy syntetizator robi svoje, skladba ziskava napriek svojej abstraktnosti isty rytmicky rozmer. A nakoniec, Les. Jednoznacne najtvrdsia vec. Opat musim spomenut zrkadlo, zrkadlo nastavene vsetkym ludom. Nevidia v nom vsak svoje podobizne, ale zdevastovanu prirodu, mrtve zvierata, rozbombardovane mesta, chudobu, globalne oteplovanie. Refren akoby po nas vsetkych krical "Pozrite, co ste sposobili!" Nekompromisny utok na svedomie kazdeho jedinca, vysmech a opovrhovanie sa strieda z beznadejou a sklamanim. Progresivna vec s neuveritelnou atmosferou. Skupina Applause, dovolte, aby som vyjadril uctu k Vasej hudbe, nielen po stranke formy, ale aj po stranke obsahu. Verim, ze mate svetu co ponuknut, otazka znie, ci je svet schopny Vas pocuvat. S pozdravom, Joachim
