Při poskytování našich služeb nám pomáhají soubory cookie. Využíváním našich služeb s jejich používáním souhlasíte. V pořádku Další informace

The Wilderness punk / Trnava

Skladby v přehrávači

Pro přehrávání skladeb je třeba zapnutý javascript, flash plugin verze 9 nebo HTML5 kompatibilní browser.

Novinky

Apolitickosť je štvorcový kruh v tvare trojuholníka

Upraveno:

Nemôžem sledovať tú menšiu potýčku medzi Rozporom, S.A.S. a poťažmo Inseminačnou stanicou bez kŕču a tupého úškrnu. Je nepríjemné analyzovať úroveň argumentácie zástancov akéhosi apolitického punku. Nikto tu nič nikomu nekáže, nikto tu nič nikomu nenúti... okrem samotnej, od človeka nezávislej reality. Ak mám hovoriť za seba, tak samozrejme že v tejto veci stojím na strane Rozporu. Dá sa to aj inak? Ale treba čo najpoctivejšie zanalyzovať aj povahu iných tendencií v punku.

Apolitickosť je štvorcový kruh v tvare trojuholníka

     Na úvod si dovolím tvrdiť, že ešte pred masovejšou dešifráciou zvráteného potenciálu internetom rozmáhajúceho sa matrošu, vďaka ktorému dnes žasneme nad hlúpnutím časti punkovej scény, nezanedbateľná časť z nás, povedzme do roku 2012-2013, nezastávala k porovnateľne absurdnému obsahu až také odmietavé stanovisko ako dnes. Kdekto koketoval s pojmami ako NWO, považoval interpretov podobného razenia ako je napr. Marcus REVOLTA ak nie za dobrých, tak aspoň za zaujímavých, niekto si možno na vlastnej koži prežíval svoju verziu Ecovho geniálneho diela Foucaultovo kyvadlo, no a možno by sa našli aj takí, čo dokázali brať postavičky alá Rudolf Vaský vážnejšie, než by to dokázali dnes. Netvrdím, že každý z tej nezanedbateľnej časti bol plne ponorený do tohto balastu, ale dovolím si tvrdiť, že ostražitosť každého jedného trošku pokrivkávala, možno by aj zotrvala v rovnakom móde, ak by ju aktuálne a veľmi znepokojujúce okolnosti neprinútili konfrontovať sa s realitou. No a práve v tomto bode sa na punkovej scéne zasa o kúsok viac pootvorili dvierka pre názorové trendy, ktoré s punkom nikdy nemali nič spoločné. K tomuto sa ešte vrátim neskôr.
      Teraz je potrebné preskúmať jeden z najpokryteckejších trendov, ozývajúceho sa dnes na punkovej scéne o niečo smelšie, než tomu bolo v minulosti. A možno nie ani tak smelšie, ako skôr presvedčivejšie pre istú časť punx. Je to apolitickosť. Asi takto: Ak svet ľudí NEMÁ nejako vyzerať, tak potom dobre. Veci sa iba dejú a nemajú žiaden hlbší význam. Ľudia prosto jestvujú a čokoľvek akýmkoľvek spôsobom konajú, iba konajú. Všetky javy sociálneho charakteru v konečnom dôsledku len pozorujeme a naše hodnotenie daných javov, či už z hľadiska absolútnej morálky, spoločensko-etickej zmluvy, transcendentnej alebo iba akosi vytušenej elementárnej spravodlivosti, nie je ničím iným, než obyčajnou zábavkou z dlhej chvíle. Podotýkam, bezvýznamnou. Veci sa jednoducho iba dejú. Ale ak svet ľudí MÁ nejako vyzerať, voilá, politika.
      Blbnutie hláv mladých pankáčov kecami o apolitickosti robí z pojmov ako revolta, protest, antisystémovosť či antifašizmus pojmy prázdne, korešpondujúce s prvou vyslovenou premisou, teda že svet ľudí NEMÁ nejako vyzerať. Až premisa druhá ich napĺňa významom. Pretože ak je pre niekoho punk výlučne iba pivo, sex, párky a sidovka, tak potom dobre. Pivo, sex, párky a sidovku ti ten systém, na ktorý sa tak sťažuješ, nemá ani najmenší problém dať. Žer, chľastaj, užívaj života kým je čas, pretože zajtra tu už nemusíš byť. Žiadna zodpovednosť, po mne potopa. Ak zádrhel spočíva v tom, že si musíš na tieto somariny zarobiť v nejakej posratej fabrike, nuž, smola. Ale nabudúce dvakrát porozmýšľaj, či sa budeš sťažovať okrem systému aj na nejakých tých asociálov, čo ťa tak dráždia svojou neochotou makať. No ak je pre teba punk niečo viac, vlastne ak je celý tvoj život pre teba niečo viac, ak ho nevnímaš len cez dno prázdnej fľašky a problémy spoločnosti považuješ za skutočné, nie iluzórne, tak potom opäť, politika. Je pre teba punk niečo viac? Buď k sebe úprimný!

Prečo aj politika, nie iba hudba?

      Pretože iba o hudbe je zvyšok skostnatenej hudobnej scény, či už rockovej alebo populárnej. Nie sú náhodou plytkosť, bezduchosť a povrchnosť v muzike práve tie veci, od ktorých sa či už politický alebo „apolitický“ pankáč dištancuje? Ak nie, nie je to potom jedno, či svoju ľahostajnosť voči svetu vôkol praktikujem na punkovom koncerte alebo na koncerte umelej hviezdičky z televízie? Dáva punk hudbe nejaký iný rozmer? Ak áno, tak aký? Aj na bežnej dedinskej diskotéke sa ľudia spíjajú do nemoty, obliekajú sa podľa možností výstredne, oslavujú svoju ľahostajnosť a bezstarostnosť... Líšime sa od tohto iba vonkajšími znakmi - oblečením a hlučnou hudbou? Ak je v tom niečo iné, tak preboha čo, ak nie posolstvo o tom, aký by svet ľudí MAL byť, ale nie je?
      Pretože toto už je politika! Ak nás mocní nejakým spôsobom utláčajú, je punk našou zbraňou alebo iba gitarovým soundtrackom našich každodenných rutinných problémov? Ak JE punk niečo viac, ak JE punk našou zbraňou a ak JE punk o tom, ako by svet ľudí MAL vyzerať, tak bude namieste sadnúť si a pokecať si o tom, ako sa k nášmu ideálu priblížiť, o čo nám ide a dať teda dokopy nejakú tú našu... politiku! A presne toto robil punk posledných štyridsať rokov. A nerobil to preto, aby jedného dňa niekto prišiel a povedal, že na tom nijako nezáleží, je to blbosť, punk nie je nijaký, hlavne že PUNK’s NOT DEAD!

Ideologický chaos: hegemónia či pluralita?

     Punk naozaj nikdy nezomrie, pretože má v spoločnosti, podľa môjho názoru, veľmi špeciálne postavenie. Hrá v nej jedinečnú úlohu, na ktorú akýkoľvek iný žáner dokáže len zriedkakedy efektívne naviazať. O tom možno napíšem niečo viac v budúcnosti. Čo sa však týka ideologického zamerania, neviem, kde sa stala chyba. To naozaj niekto, kto počúva aspoň Dead Kennedys, dokáže tú časť punkovej scény hlásiacej sa k názorovému odkazu, ktorý dopomohla táto kapela vyformovať, označiť za boľševickú? Stavím sa, že práve takíto ľudia viac preferujú napr. ranné obdobie The Clash, čo automaticky robí z ich kecov o boľševizme v punku smiešnu frašku. Na druhú stranu, je pochopiteľné, že niekto, kto nedokáže rozlúštiť protirečivú absurdnosť a pokryteckosť apolitického postoja, sťažka rozozná politické nuansy, ktoré mu zreteľne vyznačujú hranice medzi ucelenou autoritárskou ideológiou, nepripúšťajúcou kritiku, a obyčajným volaním po základných ľudských vlastnostiach ako sú solidarita, tolerancia, sloboda, otvorenosť, rovnoprávnosť či skutočná demokracia, ktoré dnes mnohí odrazu hodnotia ako radikálne postoje, pričom sa jedná iba o prirodzené vlastnosti, ktoré robia človeka človekom.
      Tak prečo je napriek tomu punk viac „doľava“ než „doprava“? Pretože na vyššie opísané vlastnosti sa razantnejší dôraz kladie na tej ľavej strane politického spektra. (Pozn.: Ak niekto nedokáže rozlišovať pojmy „ľavica“ a „pravica“  v iných intenciách, než v intenciách komunizmu a nacionalizmu, mal by neodkladne popracovať na svojej politickej gramotnosti.) Punk buduje alternatívu voči chladnému svetu kapitalizmu a prázdneho konzumu práve na týchto hodnotách. Tie toto prostredie postavené na súťaži a takmer až solipsistickom individualizme kultivujú, upgradujú a robia ho znesiteľnejším, ľudskejším. S nasledujúcim tvrdením pokojne nemusí so mnou každý súhlasiť, ale myslím si, že sa dajú nájsť prieniky aj s liberálnejšou vetvou pravice, ak naďalej kladieme dôraz viac na hodnoty, než na technické aspekty systému. Na to, podľa môjho názoru, existuje množstvo dôkazov.
       Toto však nedokazuje ucelenosť politického zamerania punkovej scény. Naopak, dokazuje to jej plurálnosť. Akákoľvek politická nálepka je iba jej nadstavbou, rovnako ako byť pankáč, murár, manažér či operátor výroby je iba nadstavbou pre subjekt zvaný človek. Dôraz je primárne kládnutý na zhodu vo fundamentálnych hodnotách. A keďže stáročný vývoj filozofického a politického myslenia ľudskej rasy viedol ku kategorizácií politických spektier aj na báze intenzity dôrazu na jednotlivé hodnoty, punková scéna sa chtiac-nechtiac ocitá väčšou časťou svojho korpusu na strane ľavej. To všetko zadarmo, bez niečích príkazov, v plnom súlade so zákonmi gravitácie, ktoré nezrušíme iba tým, že v ne prestaneme veriť.
      Prečo teda punková scéna nedokáže v mene plurality absorbovať aj krajnú pravicu? Je to jednoduché. Pretože vnútorná povaha krajnej pravice je v priamom rozpore s hodnotami solidarity, tolerantnosti, otvorenosti a slobody, v otázkach plne politických je zasa v rozpore s antiautoritárskymi východiskami politicky vyhranejšej časti punkovej scény (čo raz a navždy posiela do večných lovíšť aj samotný boľševizmus), no a v neposlednom rade nie je jej miesto historicky pevne ukotvené v punkovom hnutí. Je to cudzí element. Stačí? Prečítajte si túto vetu viackrát, ak ste ju nepochopili na prvý raz. Je tam všetko.
      Tu sa nám ponúka vysvetlenie toho, prečo je punková scéna tak citlivá na niektoré postoje týkajúce sa tém so širším sociálnym dosahom, ktoré zvyknú polarizovať aj zvyšok spoločnosti. Jedna téma za všetky – masová migrácia z blízkeho východu. Nesúhlas s migračnou politikou EÚ prostredníctvom konštruktívnej kritiky je právo každého človeka. Takáto kritika môže byť aj vítaná, pretože pomáha rozvíriť plodnú diskusiu. No ak je táto kritika vystopovateľne odvodená z propagandistických zdrojov krajnej pravice, čiže plná demagógie a krátkozrakého zjednodušovania problematiky, rozsvieti sa nám výstražné svetielko. Každá spoločnosť či komunita oplýva istými obrannými mechanizmami. No a ak do punkovej scény niekto začne vnášať prvky kontaminované krajnou pravicou, jej obranný mechanizmus sa dá do pohybu v podobe kritiky, no a niekedy aj v podobe odsúdenia v duchu destroy what destroys you. Vnímanie tohto procesu ako nejakej reinkarnácie boľševických postupov je pri najmenšom trápne, pri dôkladnejšej analýze politickej a mediálnej gramotnosti takto dotknutých osôb sa možno jedná aj o Dunningov-Krugerov efekt v praxi. Toto isté platí pre problém integrácie rómskej menšiny a týka sa to mnohých iných závažných tém, na ktorých sa autoritárske frakcie extrémov z pravého aj ľavého spektra často snažia prihriať si svoju vlastnú polievočku.

Späť k absurdnému matrošu z netu

     Ako som písal v úvode, plíživý toxický charakter rôznych somarín z netu naštrbil už dávnejšie politický náboj punkovej scény. Niekto cez to prehliadol, niekto nie. Máme tu plody toho neprehliadnutia, v podobe snáh predefinovať punk ako nesúrodú platformu, na ktorej sa môžu pokojne usádzať aj faktory, ktoré svojou podstatou punk rozkladajú. Podobne ako „alternatívne“ média, prikladajúce rovnakú váhu slovám splynovaného žida a nacistického pohlavára. Nikto tu netvrdí, že každý, kto sa neoháňa antifou je automaticky fašista. Problém je v tom, keď sa niekto nedokáže vyfarbiť a navrch si ešte myslí, že sa nemá ako vyfarbiť, pretože nič vedome nevyznáva. Ale ako som sa snažil vyššie ukázať, niektoré veci si žijú vlastným životom, nezávisle od toho, či ich človek vedome deklaruje alebo nie. A politická inklinácia je jedna z tých vecí. Dá sa pochopiť, že niekomu vadí, ak niekto okato a za každú cenu ťahá do hudby politiku. Ťahať tam politiku nie je povinnosť, hudba je aj zábava, pomocná barlička v besnom svete. Ale ak sa snaží tváriť, že na punkovej scéne, kde nie sú interpreti iba bezduchými bábkami v rukách šikovných manažérov a hudobných producentov, ale ľudia s názormi a postojmi, že na tejto scéne nie je nič politické ani len skryte, tak sa opäť len snaží nakresliť štvorcový kruh v tvare trojuholníka. Je to nedôstojné ako voči sebe, tak aj voči tým, ktorí sú neprávom označovaní za nejakých politických prisluhovačov. No proste trapas...

Kde sú hranice?

     Myslím si, že väčšina z nás robí častejšie, než ako by chcela, kompromisy vo svojom každodennom živote. Často si za pokojných okolností podáme ruku s niekým, s kým by sme si za okolností nepokojných tú ruku nepodali. A nielen to. A práve toto je symbolom rozličného prístupu na rozličných frontoch. Ja osobne nie som za úplnú ostrakizáciu. Mám pocit, že s ľuďmi, ktorí by pri prvej príležitosti zmarili moju slobodu ak by mohli, tu musím, budem musieť a aj ďalšie generácie, žiaľ, budú musieť žiť. Tzv. Ur-fašizmus vždy bol a aj bude v nás prítomný. Nikdy sa ho nezbavíme. A keďže sa ho nechceme, ale ani nemôžeme nadobro zbaviť brutálnym násilím, musíme vytvárať okolo seba prostredie, v ktorom sa fašizmus vždy ako pod UV lampou zjaví vo svojej plnej nádhere – hlúpy, tragický a nakoniec aj tak trochu smiešny.

Vyhrážky poprosím na consumeanddiezin@zoznam.sk

Dodatok inšpirovaný diskusiou pod zdieľaným článkom:

  1. Nikomu nie je prikazované, aby bol politicky angažovaný. Nikto nie je povinný, pretože je pankáč, byť zároveň aj hlásnou trúbou nejakej politickej idei. Ak je pre niekoho na punku najcennejšia hudba, nikto mu to nemôže brať. Nikto neprichádza s ucelenou ideológiou pre každého, kto sa chce kádrovať ako „punk“. Samotná punková scéna je kotlom rôznych prístupov s otvoreným koncom. Jediné čo je dôležité je pochopiť, a to nie iba ako pankáč, ale aj ako človek, že vo svete, kde žije viac ako jeden človek, je apolitickosť mýtus. Dá sa praktikovať iba v určitých medziach, ale v širších súvislostiach a vo vzťahu ku svetu je to nemožné. A punk, vyznačujúci sa sociálne-kritickými textami je už úplne mimo misu apolitickosti. Je určite proti zásadám punku (a individuálnej slobody) prikazovať, či treba byť politicky angažovaný alebo nie (pretože angažovanosť nemôžeš nikomu prikazovať), ale to všetko pod podmienkou (o čom je aj tento článok), že sa nerelativizuje politická ORIENTÁCIA punku, pretože apolitickosť je mýtus, punk má nejakú svoju históriu a vysoká miera netolerancie k istým politickým spektrám ho odstredivou silou posúva do politického spektra opačného, poťažmo opozičného voči tomu spektru, voči ktorému sa vymedzuje. A to nikto nijako neovplivní, pretože to je prirodzený proces, logický výsledok vymedzenia sa voči niečomu. Toto treba pochopiť.

  2. Nemá význam plakať za akýmsi „united“. Možno je to aj trošku trápne. Je náhodou skvelé, keď takéto „konflikty“ nastávajú, pokiaľ sa to drží v medziach konštruktívnej diskusie. Najhoršie, čo človek môže robiť, je plakať za nejakými starými časmi (najlepšie takými, ktoré ani nezažil). Jasné pomenovanie problému a zaujmutie stanoviska k nemu, to vždy veci môže posunúť iba vpred. „United“ je super. Ale žiadne „united“ to nie je, ak to nie je za spoločnú vec. A ak by tou spoločnou vecou mala byť náhodou iba fajná najebávka na koncerte, tak prosím, prečítaj si znova to všetko vyššie napísané a skús ešte prehodnotiť relevantnosť takéhoto postoja.

  3. Pojem "krajná pravica" je tu používaný v tom zmysle, v akom je vnímaný širokou verejnosťou. Detaily o tom, že sa v prvej fáze jedná viac o extrémnu ľavicu apod. nepovažujem v kontexte tohto článku za dôležité a mohli by byť zbytočne mätúce.

Zobrazit všechny novinky »

Nejbližší koncert

Zobrazit všechny koncerty »

Poslední přidané obrázky

Zobrazit všechny galerie »

Videa

Zobrazit všechna videa »

Poslední názory

miso


Bez profilu

prve tri albumy boli super melodicke,hlava aj pata skoda ze ste zacali hrat metal velka skoda

jungleboogie

Waagbistritz69: Ja som sa v týchto voľbách práveže starých moc nebál. Bál som sa hlúpych ľudí naprieč všetkými vekovými kategóriami a bál som sa aj rozumných ľudí, čo k tým volbám nešli. Inak v týchto volbách nešlo o zlepšenie, teda aspon ja som sa nepoliehal na nejaké zlepšenie, jednoducho som sa bál, že dostane hromadu peňazí niekto, kto si za tie prachy začne kupovať lístky na vlak a trapošiť tam s nejakou pojebanou "hliadkou".

Zobrazit všechny názory »

Bandzone.cz Tip týdne

31. března 2014

Fanoušci: 283

Spřízněné kapely: 0

Žádné spřízněné kapely

Podobné kapely

Statistika profilu

Návštěv dnes
14
Návštěv celkem
57 564
Poslechnuto skladeb
79 590
Profil registrován
5.6.2011