Krátka história slovenských trhačov 1994 -1998 Bolo kurva teplé leto 1994. Wilson (14)s Božím požehnaním prežil zimu a zotavoval sa z kurevskej mordy, ktorá ho postihla. Kostička a Tichonov (15), starí vagabundi sa vyhrievali na zradnom slnku. Prišiel
Wilson a riekol: Založme kapelu. No jasné. Tak traja jebákoví adolescenti celí spotení, nabehli do pezinských hudobnín, kde za neuveriteľných 1500 korún zakúpili, kurvagitaru - elektrickú, ktorá hrá sama, šak to je jasné. Pribudli plastové kýbliky od
tresky a primalexu. Kostička začal mlátit. Zo španielky sa odjebali spodné dve struny a bola basa. Tichonov sa s bázňou zoznamoval so svojou nastávajúcou. Potom to išlo hladko. Do letnej kuchyne u babky, sme nazvláčali milión kokotín, gramce, rádiá,
mikrofóny, zosilovače. Všetko, čo nám kto dal. Potom to už išlo jedna radosť, až na susedov. Tí nám prestali odpovedať na pozdravy. Prvý oficiálny koncert sa datuje niekedy na rok 95. Bol v kine Kultúra, bolo tam asi 300 ľudí, vstup zdarma, perfektná
aparatúra. Hrala tam aj Snehulienka, miestna HC kapela, ktorá nás v prvých rokoch našej existencie výrazne podporovala a pomáhala nám. Za to im patrí veľká vďaka. Koncert dopadol super. Zahrala Snehulienka, potom sa odjebalo PÁčko. Asi 2 hodiny sme čakali
kým sa opraví. Neopravilo sa. Medzitým sa strhol kurvalejak a v kine tieklo asi 20 centimetrov vody. Nastúpili sme my. Len cez kombá, občas zareve aj aparatúra. Zvuk mizerný, ale sláva to bola. Zarepoval s nami aj miestny raper MC. Ofak. Najprv bol
totálne dosratý, ale potom, keď dospieval ten svoj jeden trápny song, začal byť nadutý a asi mesiac sa s nikým nebavil, vrátane nás. Dalšia kapela - KRACH. Jurský pop, dnes sa volajú Oči jasajú. Znie to intelektuálnejšie, intelektu im to nepridalo. Ich
koncert bol totálnym fiaskom. Nič nebolo počuť. Len pazvuky. Spevákova tetka po ich vystúpení prišla za mnou a brutálne mi vynadala do hajzlov, lebo som im údajne naschvál skurvil zvuk. Miestny bitkár Juro Kotleba, po koncerte prijebal každému členovi
Krachu, vraj za to, že tak napiču hrali. Potom zahrala Moskovská misia, pičovina z Dolian a Častej, kde hrali najlepší gitaristi a najlepší bassgitaristi a najlepší kokoti a neviem čo ešte. Dnes sú to statočný alkáči, ktorí sa s tou svojou prijebanou
"najlepšou" hudbou nedostali ďalej jak do hornej piče. Potom sme nahrali nejaké demáče a prišli roky 97 - 99. To boli zlaté časy. Mišo Jellinek, dnes frontman kapely Vanilla Club, vtedy hral v Mortal Infected a organizoval koncerty v Rock Pop Jazze, a v
DK na Vajnorskej. Vybavil nám veľa koncertov. Vtedy do RPJ prišlo aj 400 ľudí. Kurva sa normálne čudujem, že som sa nehambil. Rok 1998, koncert v Rock pop jazze. Basák Tichonov má novú frajárku. Bola na koncerte a keď videla ten randál, tak normálne asi
skolabovala, lebo odvtedy už Tichonov na žiadnu skúšku neprišiel. Na koncertoch nám vypomáhal aj Lord Masokiller, spevák z Horghett. Na pódiu sekal surové mäso, kuracie hlavy a tak. Boli to pekné časy. Veľa zábavy a kofoly + žiadne problémy. Super roky
1998 - 2003 Jak Tichonov odišiel, boli sme s Kostičkom trochu v pomykove. Čo ďalej, kurwa?! Vyskúšali sme zopár hráčov, medziinými aj LEFA z Deviant viral source. Ten mi objasnil, čo to je DIY etika, platne, a grind core. To bol celkom zlomový okamih.
Neskôr som založil DIY vydavatelstvo Gore Cult prod. a celkom odbremenil ČAD od death metalových vplyvov. No gitaristu sme nezobrali a basák stále nebol. A potom henho. Paráda. Napadla nás spásna myšlienka, že na basu obsadíme Basiu Drak Heligónku
Noiseovnu, alias moju jedinú, a o to milovanejšiu segru. Rýchlo sa učila, a ku koncu roka 1998 už vedela hrať všetky songy. Išli sme teda natočiť demo "Na odstrel". Rozjebali sme ho okolo 400 kusov u nás i po svete. Nahrali sme ho u bratov Snehulienkáčov.
Na základe tejto nahrávky, sme podpísali zmluvu na CD/LP zo švédskym labelom DOWNFALL rec. CD vyšlo v náklade 3000 kusov, teda pekný rokec. Predalo/vymenilo sa údajne nejakých 1500 kusov. Skákali sme ako blchy. Chodili rozhovory z celého sveta, no popiči.
Začal som vydávať svoje prvé veci. Najprv pásky, potom EPs, hlavne produkty ČAD. Žiadna sláva, ale aspoň niečo. Postupne sa podarilo tour SK-CZ, s talianskou kapelou Kontatto, potom mini tour v Taliansku a tour v Nemecku s kapelou Rovnou chodbou.
Povychádzali nejaké platne, spravili sa rozhovory, nejaké konflikty a nejaké koncerty. Takto sa to nieslo až do roku 2003. Vtedy náš milý Kostička oznámil, že zbohom, idem na rok do Anglicka. Možno na dlhšie. Potom sa uvidí. Kúpil letenku, vybavil víza a
zmizol. Ostali sme tu vyhúkaní, nasratí a bezradní. Roztrhaní za živa 2004 - 2005 V pláne bolo Brazílske turné. Čo teraz? Zrušiť? Jak sme tu tak stáli, a kukali jak kokoti, nejak sa nachométlo, že by nám na nejaký čas mohol vypomôcť bubeník Valér Eduard
Tornád a Syr Krebsinen zo znovuobnovenej kapely Snehulienka. Nakoniec vypomohol len Tornád, nakoľko Syr mal pocit, že by u nás zakrpatel... Nacvičilo sa pár vecí, zahralo minitour po CZ s moravskou kapelou Depresy mouse. Nahrali sme promo pre brazíliu,
vyšiel split 7"ep s českými drakmi Rabies. Začali sme fachčiť a nahrávať aj s našou druhou kapelou VANDALI (vtedy Butt spencer). Trojtýždňové turné v Brazílií bolo popiči, tam sa raz odsťahujem. Kostička sa vrátil z Anglicka skôr, ale už nebol čas znova
nacvičovať staré songy, tak sme dlhoročnú spoluprácu zabalili. S tornádom sme si na seba privykli a v ČADe hrá až doteraz. Ak si pozorne čítal, vieš že fungujeme už vyše 11 rokov. Dúfam, že Pán Boh požehná a podarí sa nám vytrvať ešte aspoň dvakrát toľko.
V roku 2006 plánujeme vydať druhé plné CD. Dohovoril som. Pišto Wilson
