PUPOBAND

Členové skupiny

Kontakty a odkazy

Dodatečné info

Sme 5 členná hudobna skupina zo zameraním na ROM - POP a vlastnú tvorbu , v roku 2007 skupina vydala vlastné cd - rómske piesne a v máji 2008 cd - Love song , ktoré sa už predávajú v obchodnej sieti.Skupina hráva na rôznych spoločenských akciách a festivaloch zo zameraním na etno muzik.

Bio a historie

HISTÓRIA

(1975-1985)

Hudobnú skupinu PUPO BAND založil v roku 1955 môj otec Jozef Polák - Pupo zo Šúroviec ako rodinnú cigánsku kapelu, ktoré v tej dobe boli módnym trendom. V tom období sa dostávala do popredia tanečná hudba, ktorej sa v tej dobe hovorilo „jazz“. Dovtedy totiž hrávali po zábavách a svadbách len cigánske ľudové kapely v tradičnom obsadení. S príchodom swingu a charlestonu však cimbal nahradil bubon a husle saxofón. Práve preto sa týmto novo vznikajúcim kapelám hovorilo „jazzové“ i keď jazz, ako ho poznáme dnes prakticky nehrali.

Pre vývoj hudby to bola revolučná doba, pretože dovtedy stovky rokov boli ľudia zvyknutí zabávať sa len pri zvuku cimbalu a huslí. V tejto dobe „nerómsky“ muzikant bol veľkou vzácnosťou. Z toho dôvodu bolo založenie Pupo bandu „novátorstvom“, ktoré prinášalo úspech, nakoľko sa ľuďom páčila zmena, väčšia dynamičnosť, výraznejšia rytmika a progresivita, ktorú kapela v tej dobe predstavovala. Keďže sa jednalo o rodinnú kapelu jej členmi boli okrem môjho otca Jozefa Poláka – Pupa, ktorý hral na bicie nástroje, jeho švagrovia a bratranci v nasledovnom obsadení:

Jozef Olah ( Jožko Černý zo Šúroviec) - švagor - alt saxofón , Vít Polák z Modranky - švagor - harmonika , Július Polák (Ďulo zo Šúroviec) - švagor - husle, Timo Polák (Hvezdár z Bieleho Kostola) - bratranec - alt saxofón, Ferdinand Polák (Cico zo Šúroviec) - kontrabas. Okrem tohto základného zloženia skupiny dochádzalo často k záskokom ktoré robili saxofonisti: Július Vilhém (Ďulo Zelenický) z Horných Zeleníc, Hatlan zo Zelenča, Tóno tlstý z Varašúra, Jano Horváth (Mešec) z Linča, František Olah (Tutel) z Modranky - B tenor, Filo Herák z Dolnej Krupej - trubka, Ignác Herák (Náco) z Bieleho Kostola, Ferdinand Polák (Ferdi) z Trnavy, Karol Toráč z Ružindola - tenor, soprán, František Rigo (Ferika) z Majcichova, jeho brat Stanislav Rigo z Majcichova, Ivan Herák z Dolnej Krupej, Štefan Čirka z Križovian n. Váhom.

Nedá mi na tomto mieste nespomenúť, že 90% týchto skvelých saxofonistov boli "žiakmi" môjho deda Jozefa Olaha z Modranky ktorý hral na klarinet a tarogáto a bol ich učiteľom. Prichádzalo tak k výmene generácií a odovzdávaniu nazbieraných skúseností a uchovaniu tradičných rómskych prvkov, ktoré sa prejavovali aj v ich prednese. Môj starý otec mal v povojnovom období v Modranke doslova súkromnú hudobnú školu, do ktorej dochádzali talentovaní rómsky chlapci zo širokého okolia.

Ako alternatívni hráči na harmoniku boli: Jozef Olah (Košik) - krstný otec z Modranky, Janko Sallay z Trnavy, Béla Pidino z Linča ako aj jeho syn Pidinko, Jano Slanina z Trnavy, Vladimír Toráč z Kostolian. Ako alternatíva na bicie nástroje chodieval Muštik (Krocov strýko) a Tóno Olah (Tonušo) z Balaty. Od roku 1967 začal hrávať v otcovej kapele aj môj najstarší brat Kamil (Áčko), ktorý priniesol do kapely nového ducha a hral na elektrickej gitare. Neskoršie sa stal mojim vzorom i učiteľom. Bol prvým pokračovateľom rodinných tradícií, veľkým talentom a je veľkou škodou, že svoju kariéru ukončil potom ako sa oženil. Názov skupiny Pupo band vznikol z prezývky môjho otca i deda ktorých cigáni prezívali „Pupo“. Táto prezývka je odvodená z rómskeho slova „púpo“ čiže hrb, nakoľko dedovi pri hraní na husliach vystupoval na krčnej chrbtici mierny hrb.(bohužiaľ sme túto menšiu deformáciu chrbtice zdedili i my jeho potomkovia). Repertoárom skupiny boli moderné šlágre tej doby od popredných československých interpretov ako napr.: Melánia Oláriová, Bea Littmanová, Gabika Herméliová, Iveta Simonová, Milan Chladil, piesne Semaforu od Jiřího Suchého, Karla Gotta, Jozefa Kuchára, Ivana Krajíčka, W.Matušku a pod. Okrem týchto šlágrov hrávali slovenské tangá, valčíky, polky a evergreeny. Úplnou samozrejmosťou repertoáru kapiel tej doby boli najznámejšie úryvky z operiet ako napr. Čardášová princezná, Grófka Marica a Straussove valčíky. Piesne od skladateľov ako napr.: F.Lehár, Eugen Suchoň (ktorý hrával v Zavare na kaštieli s mojim dedom), Mikuláš Schnieder Trnavský (ktorý sa pôvodne volal Šandor a pochádzal z Trakovíc nakoľko bol rómskeho pôvodu), Franz List, Karol Elbert, G.Dusík, D.Pálka a Imre Kálman.Kvalitnú hudbu dopĺňal živý prejav a veľmi distingované správanie muzikantov tej doby. Vzťahy medzi muzikantmi boli viac ako rodinné. Neexistovala nezdravá konkurencia, podceňovanie a povýšenosť lepších jednotlivcov nad slabšími, nakoľko hrania bolo dosť pre všetkých. Boli doslova elegánmi svojej doby a obdivuhodné bolo ako dokázali predať to čo vedeli. Slovenské ľudové piesne, valčíky, polky, čardáše si upravovali a aranžovali v autentickom rómskom štýle. Hrali zásadne bez nôt, podľa sluchu a prakticky netrénovali. Nové piesne sa učili „za jazdy“, nakoľko boli nenáročné, melodické, s jednoduchými harmonickými postupmi. Neopakoteľným zážitkom boli hlavne ich originálne tzv. „padavé a vzostupné“ tercie a tretie hlasy, ktoré sa vymykali z bežnej hudobnej logiky. Medzi týmito „ľudovými“ umelcami bolo veľa amatérskych skladateľov, z ktorých sa uplatnil hlavne Arpád Gajlík (otec známych synov Stanislava, Kolomana „Cuca“, Richarda), ktorý komponoval a robil rozpisy pre vtedajší armádny umelecký súbor. Ďalší bol František Bránsky (Bihary z Hrnčiarovec), ktorý skladal tanečné piesne pre popredných slovenských interpretov ako napr.: Tatiana Hubinská, Jana Kocianová, Peter Vašek, Zora Kolínska a Eva Bihariová, ktorá bola jeho neterou. Medzi jeho najznámejšie piesne ktoré interpretovala Tatiana Hubinská patrí pieseň Casanova. V roku 1975 som nastúpil do „Pupo bandu“ ako 14 ročný chlapec i ja na basgitaru, napriek tomu, že som nepoznal akordy ani základy harmónie. Všetko som sa učil „za jazdy“ od staršieho brata Kamila ktorý hral na elektrickú gitaru a mojim najväčším učiteľom bol môj milovaný ujco Jožko (Černý) Oláh zo Šúroviec ku ktorému som chodil domov ako do hudobnej školy. Vôbec nevadilo, že bol saxofonista pretože bol génius s absolútnym hudobným sluchom, jediný muzikant ktorého som poznal vo svojom živote, ktorý mi dokázal bez nástroja plynule diktovať akordy zložitých pesničiek, ktoré hrali v rádiu.

Napriek jeho niekedy výbušnej povahe som ho miloval a obdivoval, pretože bol veľmi originálnym a univerzálnym muzikantom. Zažil som s nim a otcom najkrajšie obdobie v mojom hudobnom živote, na ktoré dodnes veľmi rád spomínam a z ktorého čerpám dodnes.V tom čase žiarila na československej hudobnej scéne súrodenecká skupina Gondolánovcov. Aranžmány rómskych piesní v ich prevedení boli na tú dobu veľmi progresívne a podľa môjho názoru predstihli dobu minimálne o 20 rokov. Medzi ich najznámejšie hity v tej dobe patrili „Čekej a neplakej“ a „Matka umiera“. Keďže sa jednalo o rodinnú kapelu stala sa pre nás s bratmi Kamilom a Vladom vzorom. Aj pod ich vplyvom som v roku 1976 zložil pieseň „Stará kára“, ktorú sme otextovali spolu s bratom Vladom. Táto pieseň sa stala okamžite súčasťou nášho repertoáru a bola veľmi úspešná, čo ma povzbudilo v kompozícii ďalších vlastných piesni. Okrem mňa skladali vlastné piesne aj obaja bratia Kamil a Vlado. Toto pre nás nádherné obdobie ukončila náhla smrť nášho otca v roku 1985.

Obdobie (1985-2008)

V roku 1985 som sa oženil do hudobníckej rodiny v ktorej som okrem mojej milovanej manželky Zuzany vyženil aj kvalitného muzikanta a človeka, môjho svokra Tibora (Tibina) Biharyho s ktorým som začal hrávať a pokračovať v tradícii Pupo bandu. Skupina pokračovala v novom zložení ale i štýle, hlavne vďaka môjmu svokrovi, ktorý dlhé roky hrával v Sereďskom Ali jazz bande a vnášal do aranžmánov prvky tradičného jazzu. V konečnom dôsledku to veľmi ovplyvnilo moje hudobné napredovanie a kvalitatívne ma to posunulo dopredu. Tibino bol výborným notistom, lídrom skupiny a jedinečným inštrumentalistom. Bol profesionálom telom i dušou, čo značne ovplyvnilo prístup ostatných členov kapely. Rešpektovali sme ho ako človeka ale hlavne ako hudobníka. Mal dar od Boha predať to čo vedel. Svojim prejavom dokázal vyvolať pozitívnu energiu, ktorú prenášal na publikum.

Bol veľmi vitálny, cieľavedomý a mal chuť stále napredovať. Učil nás stále nové a nové piesne, hlavne zo žánru svetových evergreenov. Kapela v tom období doslova rozkvitala, pretože pod jeho vedením sa stala ešte viac univerzálnejšou. Mala takmer nevyčerpateľný repertoár od valčíka cez swing a ďalej sa žánrovo približovala k strednému prúdu. V tomto období hrávala v základnom zložení:

Tibor Bihary (Tibino) – alt saxofón, klarinet

Ján Elo Bihary – tenor saxofón (altern. Miroslav Bihary)

Stanislav Gajlík – bicie (altern. Miki Beladič, Norbert „hračka“ Kupčik)

Július Vöröš (Ďžuso Obeda) – kláves. nástroje (altern. Nandy Rácz, Marian Bihary)

Jozef Polák (Pupo) – el. gitara (altern. Vojtech Scherhaufer, Štefan Bilka „Buster“)

Ľuboš Virág – basgitara (altern. Emil Bihary ml., Jozef Polák "Pupo")

Miroslav Rajt – harmonika (altern. Zoltán Vöröš „Čoro čávo“)

Skupina sa postupne presadzovala na území bývalého západoslovenského kraja a hlavne v Bratislave. Nehrávala sice pod hlavičkou Pupo bandu ,ale nakoľko som bol jej pevnou súčasťou pokladám ju za voľné pokračovanie rodinných tradícií Pupo bandu. Vyvrcholením úspešného pôsobenia skupiny bola nahrávka prvého sólového projektu Ľuba Virága „Pre teba“, kde členovia skupiny boli aranžérmi a spoluautormi piesni. Na tomto projekte som sa podieľal ako autor dvoch vlastných piesní „Pre teba“ a „Stará kára“. Dôkazom toho, že kazeta mala ohlas je to, že niektoré piesne z tejto kazety nahrali v reedícii Otto Weitter a Dušan Grúň. Následkom vážnych okolností (ochorenie Tibina Biharyho a vydaní sa Ľuba Virága na sólovú dráhu) prišlo k útlmu pôsobenia skupiny až do roku 2005.

Od roku 2005 sa začala skupina Pupo band pripravovať na samostatnú hudobnú dráhu s prihliadnutím na minulosť a nástupom novej generácie hudobníkov z vlastných radov. Na scénu vstúpila mladá krv ktorá zo sebou priniesla novú inšpiráciu, energiu a impulzy. Základom skupiny sa stali moji synovia Michal a Martin s podporou výborného textára a skúseného hudobníka Vojtecha Scherhaufera. Ďalšími aktívným členom skupiny od roku 2007 sa stali Tomáš Bihary zo Sereďe (vnuk Tibora Biharyho) týmto prišlo k prirodzenej výmene generácií z čoho mám úprimnú radosť. Momentálne skupina pracuje na svojom programe so zameraním na autentický rómsky štýl (rompop, romfolk, etnomusic ako aj vlastná tvorba). No zároveň v progarme skupiny sú aj svetové evergreeny a šlágre.

PUPOBAND pop-world music / Bratislava