Hasičský bál a Ptaahove dobrodružstvá
17.03.2010
Ako je všetkým dobre známe, tornádo kapiel sa 29.2. prehnalo rožňavským hasičským bálom a vydláždilo tak zemi v srdci starého kontinentu, Slovensku, cestu do Európy. Nech mi je dovolené vysloviť túto úprimnú radosť z hrejivých spomienok a zároveň obdiv všetkým zúčastneným a na chvíľu sa ešte pokochať v tomto svetlom okamihu našej temnej minulosti. Kde začať? Samozrejme u balónov! Balóny, tá hrejivá okrasa našej prítomnosti, sa kvôli bálu nafukovali už dva dni vopred. Mestský výbor na čele s primátorom Ladislavom Laciakom fúkal balóny z plných pľúc od rána do večera ale podaktorí čo sa chceli blysnúť pred voľbami a znovu tak zažiariť v hrejivom svetle zašlej slávy na čele s inžinierom Kardosom, nuž tí fúkali aj v noci. Tento výbor mal zároveň na starosti výber zo širšieho diapazóna nových kapiel. Medzi prehýbajúcimi sa, s noblesou upravenými stolmi ako prvé vystúpilo na pódium experimentálne komando Peter Stašák and family of dissonances, všetkým už dávno dobre známe z koncertovania na padajúcich dvojičkách či na lunárnej stanici pomenovanej na počesť obce Cirocha nad Bodvou – Cirocha 457. Čo sa však nestalo!? Na pódium sa náhodou (zrejme nedomyslený východ z WC) dostala i Jadranka s manželom Jadranom ale situáciu uhrali fantasticky. Spevom sa pridali ku komandu Petra Stašáka a vehemente dávali každým tónom najavo že vôbec nepatria do starého železa. Tancom symbolizovali pád dvojičiek. Vystúpenie vyvrcholilo v piesni Buď mojím prílivom (http://www.youtube.com/watch?v=lZLgytRkzAE&feature=related). Jadran, improvizujúci manžel si ale text pomýlil a na všeobecné znepokojenie spieval pomýlený text Buď mojím tsunami. Petrova veľkorysosť však nepozná hraníc a tak mu to jeho menšie faux pas so smiechom odpustil. Dav blaznel a sála praskala vo švíkoch. Za oknami viseli skandujúci a bľačiaci rožňavskí bezdomovci ktorí si na pódium zúrivo žiadali projekt Robko Šimko and the Massriotic apocalypse project. Na ich nešťastie však Šimkovci vystúpiť nemohli. Práve koncertovali v detskom domove „Nádej umiera posledná teda sama“ v Smižanoch, ktorý založila rožňavčanom dobre známa slovenská dobrodinka a filantropka - Brigita Schmögnerová. Namiesto nich sa na pľac dostáva sólový hiphopový počin „Oči Majstra N" ktorý je posledným výdobytkom rožňavskej karantény Vargove pole. Jedným slovom: SMRŠŤ!! Počas masívneho downtempového groovu nezostal kameň na kameni, balón na balóne. Krevety sa rozutekali zo stolov. Tie cigánske deti nám ale rastú do krásy! Večer graduje a frenetický potlesk si vyžaduje ďalšiu formáciu. Je ňou kapela Hron ktorá otvára svoju show peckou Horehronie. Dominuje svetelná show, fantasmagorické tanečné výjavy za účasti hasičskej hadice ktorej výstreky symbolizujú nezbedný prúd európskeho veľtoku Hron ktorý bol pomenovaný podľa tejto kapely. Ako to už býva, situácia sa zauzlila keď sa bezdomovci cez rinčiace sklo prebili až dovnútra a začali škubať kuracie stehná zo stolov a bránili sa nimi proti dobiedzajúcim zástupcom mestského zastupiteľstva ktorí chceli situáciu neutralizovať. Diváci si však mysleli že je to súčasť repertoáru a tak sa všetci do jedného chopili stehien a krkov, kaviáru, prasacích rypákov a huspeniny a tento nečakaný zvrat celej akcie znamenal neblahý koniec demokratickej éry kultúrnej pohody a slušnosti a taktiež hesla „Kto nie je slušný, akoby ani nežil“. Balóny sa len tak chumelili, projekt Oči Majstra N zmizol zadným vchodom, existujú domnienky že násilnú a bolestnú smrť Ladislava Laciaka zapríčinil práve on, poet Rožňavy. Ak by to bola pravda, musel tento atentát plánovať už dlho a intenzívne! Ladislav však mohol tiež vedieť že kaviár nemá mať modrú farbu. Niektorí sa dokonca domnievajú že Oči Majstra N zámerne podplatil bezdomovcov aby spôsobili toto nezurvalé mecheche počas ktorého by mu - Očimu - šla jeho diverzná činnosť ako od ruky. Absolútnym topom večera bol však Ptaah ktorý zaútočil so silou jadrovej ponorky. Ptaah vyčkal aby nastúpil v tom najlepšom a pumpoval krv prítomných až do ružova. Huspenina na poletujúcich balónoch len tak iskrila a kaviár z kúta zlovestne gánil. Pri hymnickej balade Kouzlo duhy Ladislav Laciak vstal z mŕtvych. Nastalo obrovské strašidelné ticho, občas sa ozvalo nejaké to žúvanie pečeného prasacieho rypáka. Inak nič. Ptaah však toto chcel a svoj prepracovaný set zámerne uzavrel. Ptaahova magická sila je známa už dávnejšie no svoje najlepšie kusy si necháva pre vybrané publikum. Svoj podiel na tom má zaiste aj Peter Stašák ktorý je skalným fanúšikom transcendujúcej formácie Ptaah a vždy si ich nespútaný talent vychutnáva v prvej rade. Peter v minulosti vynakladal energiu aby sa stal frontmanom tejto najtvrdší kov kujúcej hordy, no čas ukázal že ich hudobné smerovanie má odlišné kontúry. A aby sa nikomu neukrivdilo, na záver Jadranka vyprevadila prítomných jemnou katarznou kompozíciou „Ženu ani rypákom neudrieš“ v ktorej svoj hlas modulovala héliom z balóna a tak ponúkla rozkošný dezert za týmto už tradičným kultúrnym posedením.
-Kapely máte možnosť zhliadnuť najbližšie na otvorení vodnej priehrady Drázus v Rožňave, 34.3.2010


l 

