Beelphegor - gitara, spev  (Toreva)

Mathias - gitara

Mysticus - basová gitara

Miroslav - bicie (Algor, Korium, Exaltation,  / niekdajšia spolupráca - Mare Crisium, Egon Dust a kúzelníci, Remember)

W W W . H R O M O V L A D . C O M

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

 -DISKOGRAFIA-

„Promo 2004 (instrumental vers.)“        

Demo (2005) - CDr

 

 

 

 

 

-------------------------------------------------------------

„Heathen Brotherhood"

Split Algor, Korium, Hromovlad

Krutoslav Productions (2005) – CDr

 

 

 

 

 

-------------------------------------------------------------

„Rehearsal # 2“

Demo (2005) – MC

 

 

 

 

 

 

 

 

-------------------------------------------------------------

„Vládca Lesov, Skalných Stien“

Long Ago Records (2005) – CD

Reedition - Stuza Productions (2007) – MC

 

 

 

--------------------------------------------------------------

„Ohňa Hlad, Vody Chlad“

Ketzer Records (2007) – CD

 

 

 

 

 

--------------------------------------------------------------

„Perperuna“

Split CD Hromovlad / Slavigrom

Ketzer Records (2009)

 

 2003

26.XI.2003 Beelphegor (Gitara, Spev, Programovanie bicích) a Mathias (Gitara) zakladajú Hromovlad.

 2004

Po prekonaní problémov s priestormi na skúšanie bol v auguste v domácich podmienkach nahratý prvý materiál nesúci názov „Promo 2004 – Instrumental vers.“ O mesiac posilnil rady Hromovladu Mysticus (Basgitara). V októbri opäť v domácich podmienkach kapela nahrala  materiál  "Krv z pôdy zrodená" obsahujúca 3 skladby určené  na Split – Heathen Brotherhood – Algor, Korium, Hromovlad.
 
 2005

V januári vyšiel u Krutoslav Productions očakávaný Split - Heathen Brotherhood – Algor, Korium, Hromovlad. V Apríly bol v skúšobných priestoroch nahratý a následne neoficiálne kapelou na MC vydaný materiál „Rehealsal 2.“ 16.VII.2005 odohrala kapela prvý oficiálny koncert, ktorý sa konal na rodnej žilinskej pôde v Energy pube. V Októbri 2005 sa kapela zatvorila do miestneho štúdia Vrana a  nahrala svoj prvý debutový album, po prvýkrát so živým bubeníkom Slavfistom z Algoru, ktorý sa stal štvrtým členom Hromovladu.  17.X.2005 vystúpil Hromovlad na Apocalypsa Feste VIII v Brne (ČR). 20.X.2005 vyšiel u Long Ago Records dlho očakávaný album „Vládca lesov, skalných stien.“ v náklade 1000 kusov, následne aj tričká k debutovému albumu.

 2006

11.II.2006 kapela vystúpila na Under Blasphemus Banner III. v poľskom Bialsku Biala. 17.VI.2006 účinkoval Hromovlad na Perunica Feste I. v Nitre (SR). V auguste 2006 kapela nahrala druhý štúdiový materiál obsahujúci 2 coveri a jednu autorskú skladbu určený pre Tribute to Masters Hammer a Tribute to Burzum. 11.XI.2006 kapela účinkovala na Extreme Metal Night 2 v Kysuckéom Novom  Meste (SR). 16.XII.2006 Hromovlad účinkoval na  Metal Swampe 28., opäť v brnenskom Svatoboji. (ČR).

 2007

Na začiatku marca Raven & Cartman vydali Live DVD Metal Swamp 28., koncertný záznam, na ktorom účinkoval aj Hromovlad. V tom istom čase Stuza Productions vydal debutový album „Vládca lesov, skalných stien“ v kazetovej forme s plnofarebným glossy obalom v náklade 500 kusov. 31.III.2007  vystúpila kapela na Legalize Murder Fest I. v českom Zlíne. V apríli vydalo Ravenhearth productions dlhoočakávané splitko „The Golden Tribute To Master´s Hammer,“ na ktorom sa Hromovlad podieľal coverom „Černá svatozář“ a vlastným songom „Brieždenie.“  05.IV.2007 kapela účinkovala na Apocalypse Fest IX. v Trenčíne (SR) po boku rumunskej legendy Negura Bunget. 04.V.2007 v Bratislave (SR) na koncerte In The Name Of Old School I. s kapelami ako Besatt (Pol), Morrigan (Ger) a  Mortuary Drape (Ita). V auguste 2007 kapela nahrala v Štúdiu Musae Polymnia materiál pre svoj druhý album "Ohňa hlad, vody chlad." 23.IX.2007 účinkoval Hromovlad v Nitre (SR) s talianskou kapelou Tundra. 20.X.2007 vystúpila kapela na Headbang Feste 1. v Žiline (SR). 10.XI.2007 vyšiel u nemeckého labelu Ketzer Records druhý album „Ohňa hlad, vody chlad“ v náklade 2000 kusov.

 2008 

19.I.2008 účinkoval Hromovlad v legendárnom rockovom klube Tartaros v Banskej Bystrici (SK), 22.III.2008 v Prahe (CZ), 07.VI.2008 v Prešove (SK). Na konci júna kapela nahrala v JL Records Studio materiál pre Split CD „Hromovlad / Slavigrom – Perperuna“ spolu s exkluzívnym songom pre Metal Message Compilation V.

2009

Na začiatku roka Stuza Productions vydali album "Ohňa hlad, vody chlad" opäť v kazetovej forme. V tom istom čase vyšla nemecká kompilácia „Metal Message V" so songom „Slavia." Táto skladba bola tiež vydaná na kompiláciách „Might is Right - Nordic Warchants II" a  „Pagan Battle Tunes Vol. 2" 21.II.2009 účinkoval Hromovlad v Plzni (CZ). V marci boli vydané tričká „Slavia" s exkluzívnym námetom od Deathera (In Deed Hell) a český label Metalswamp začal ponúkať oficiálny merchandise „Hromovlad."  02.IV.2009 nemecké vydavateľstvo Ketzer Records vydalo dlho očakávané Split CD „Hromovlad / Slavigrom - Perperuna." 03.IV.2009 účinkoval Hromovlad na Apocalypse Paganfeste v Bratislavskom klube Randal spolu s kapelami Skyforger  (Latvia), Žrec (CZ) a Ethereal Pandemonium (SK).

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Texty

Heathen Brotherhood - Split Algor, Korium, Hromovlad

KRV Z PÔDY ZRODENÁ

! Sláva !
Hrudy z pôdy dopadajú na rodnú zem.
ROD stvoril človeka, prastarú krv,
čo prúdi v žilách starého národa.
Prastará báj, legenda života.

Kasta barbarov, plemeno vznešené.
Dubovou ratolesťou, modly bohov zdobené.
Za zvuku rohov, hýrenia bubnov.
Barbarský bojovníci schádzajú z hĺbky hôr.
! Sláva !

Sláva otcom a matkám našim.
Viera cti k Bohom, púť životom.
Úsvitom zrod, cesta svetlom života.
Súmrakom dodýchaš, víta Ťa Nawia.

Plemeno slovanské s pôdou zrastené,
krv vlka vriaca v tele človeka.
Perúnov kruh nesmrteľný, večná sila živlov.
Blesk - sekera pána hromu horí oblohou.
! Sláva !

OHŇOM VOJNY SPÁLENÁ ZEM

Na tvárach strápených, slzy a žiaľ.
Deti tak skoro dospelé, v ich očiach bolesť, strach.
Mestá sa topia v krvi, na kraj predkov padá tma.
Večná noc ako dážď, dopadá na zem v bolestiach.

Slzy beznádeje rodia každý úsvit.
Kto niesol meč, Obeť - Víťaz - Porazený.
Počiatok konca, zánik čistej krvi.
Trón svetla zborený, zrod doby večnej noci.

Ohňom vojny spálená, krvou ľudí skropená,
... moja zem strápená.

Na bojiskom stúpa dym, rozlieha sa plač.
Kto neprežil, zaplatil, kto prežil dúfa v čas.
Zem pila krv, Otcov, Matiek, Dcér a Synov.
Oheň, čo horel v srdciach, navždy vyhasol.

Krvavý Moloch zaťal svoj meč.
Tisíckami tiel hasí svoj hlad.
Vyhasol plameň, čo chránil náš svet.
Doznieva hlas posledných v útrobách.

Budúcnosť neznáma, ľudský strach.
Vízia zániku, neznámy čas.
Bohatstvo sveta, čo vábi zrak.
Úsvity v rukách každého z nás.

V ŽIARI HVIEZD

Hlboko v mojom srdci ostalo mi vryté,
svetlo tisícok hviezd, čo žiaria na svet.
Stával som často pod nočnou tmou,
chlad noci hladil zem, ležiacu podo mnou.

V hlbinách lesa, v tieni starých stromov,
kde život je ukrytý lesnou temnotou.
Putoval som často v tieni konárov,
lesný duch strážil cestu, zbrázdenú sieťou koreňov.

V útrobách zeme, v ríši hrdých škriatkov,
kde svetlo cestu nepozná, chlad večnej noci synov má,
tam život v tele zmiera, štebot vtáctva zaniká,
tam Permoníci navždy strážia, zhromažďujú bohatstvá.

Na brehu starej rieky, čo život prináša,
stojím v objatí vody, čo berie i dáva.
Pozeral som často do očí chladných vôd,
Čo darujú i berú život s krutosťou.

V svetle tisícok hviezd, čo žiaria na svet,
rodí sa i vstáva, zaniká i zmiera.
Všetko živé, neživé, videné i nevidené,
svetlom sveta chránené, tmou útrob zeme ukryté.

A ako stojím svet vôkol mňa je nemý.
Nepočujem ľudský dych ani bytostí rev.
Len JA s stromy ticho stojíme v tmách.
A tisícky hviezd, čo žiaria na svet.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Vládca Lesov, Skalných Stien

VLÁDCA LESOV SKALNÝCH STIEN

Keď kameň mrazom puká, hryzie zima lezivá,
čierna je tôň, holý je strom, krajina je do tmy odetá.
V kraji dávnych liet, domova tieňov chladných hôr,
pútnik sveta nočného, pred ním sa plazí každý tvor
...lesného sveta.

Keď vietor v kraji chladný bol,
lesmi blúdil jeho krok.
so svitaním sa vracia,
Z dlhej púte krajinou.

Pán zeme dávnych časov,
vládca lesov, skalných stien,
dych jeho vietor v korunách,
krok jeho duní v útrobách
...lesného sveta.

Vládca lesov, skalných stien
... nevidená tvár videná len v predstavách..

Pod hviezdami, mesiacom, putoval diaľkou severnou.
Za hranice jasných dní, kráčal cestou nejasnou.
Od ľadových úžin, kde ležia brány chladných hôr,
tam kde končí poznané, zahalený temnotou je
večný pútnik, osud prírody len on sám,
pozná osud, čo ľudí straší v spomienkach.
Na oheň z nebies, silu vetra, vodný tok.
vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.

ŽIŤ STROMOM

V lone matky, v objatí, čierno čiernej zeme.
Tlkotom srdca ožívam ako strom.
Prijímam svetlo, život, vodu šumiacu dažďom.
Silu v žiare slnka, pohrávam sa s vetrom.

Nesúcim mráz, čo páli. Vodu čo ma zmáča.
Znášam vôľu prírody, bezbrannosť spevu vtáctva.
Odolávam nečasu, ktorý ma občas vykloní,
z miesta žitia, spánku, osudu čas nezlomím.

Žiť stromom v lese stojacim.
Vrásky času v lístí padajú.

Mi k nohám k zemi vrasteným.
Údmi v pôdy lone patriacim.

A keď ma rúchom života vždy v jari matka obdarí.
Vnímam kroky časom, som jeden z mnohých v histórií.
Počítajúc letá, čo kruhy v údy značia,
mi zimy kruté vrývajú, jazvy, čo nikdy nezmiznú.

Viem, že príde čas, kedy ma svetlo zahubí,
svetlo, ktorým som žil ma vysuší a pohltí
smrť, tak ako strom, v ktorom som svojho času žil.
V prachu sveta spočiniem, aby som sa opäť narodil

...stromom v lese stojacim
...nepoznajúc vrásky v lístí
...mi k nohám mladým, bezbranným
...žiť stromom pôde patriacim

TRISTE EST MORI

Smrť vo mne zabila z budúcnosti strach.
Neznámy osud krutý, život mi z tela uniká.
Každým nádychom čoraz viac blúdim v tmách.
Mimo čas Ťa stretávam v mojich predstavách
...ó Morena !

Postava šedá, blúdiaca krajom svetla.
Odetá je v tme, putujúca z večnosti.
Volajúca padlé deti svojej moci.
Nesmrteľná, nádherná, kráľovná večnej noci Morena !

Pohľad jasný, ako ranný východ slnka.
Nekonečne krásna tvár, ako bezoblačná noc.
Prišiel som na koniec púte môjho života.
Triste Est Mori, ...ó Morena!

Pred Tebou kľačím, dar Tebe, môj život,
bezmenný nepriateľ mi ho vzal.
Morena, Pani, Vládkyňa smrti.
Dávam Ti to najcennejšie, čo som mal.
... môj život!

Posledný výdych v očiach záblesk smrti.
Výkrik z bolesti, moje slnko zapadá.
Vidím krásnu tvár večného nekonečna.
Osud bezmenný, odchod z tohto sveta.
... ó Morena!

TIENE MINULOSTI

V mohylách prach, popol z dôb minulých.
Zabudnutý vekom pradávnych čias.
Nevidený, ukrytý tam, kde neprenikne hlas.
Syna, ktorý zabudol, čo znamená vlasť.

Mýty a legendy starých časov.
Nadobudli tvár po stovkách rokov.
Ako strom, čo rástol, zapúšťal korene,
hlboko z minulosti zakvitla ratolesť.

Veľké činy neboli márne.
V bezoblačnom roku, dávny obraz smrti.
Vietor silný, niesol vôňu krvi.
Tiene minulosti, príbeh tisícročí.

Kabátce, meče, sekery, kopije.
Zošedivel svet nedotknutých hôr.
Deň súdu vpísaný do tváre histórie.
Vojnové ťaženie, pod kovadlinou popol tlie.

Víťazstvá a porážky, padnuté hradby,
hradiská v plameňoch, chrámy zborené.
Na chladných mečoch popol žeravý.
Tieň smútku mohýl padá na hroby padlých.

Veľké činy neboli márne.
V bezoblačnom roku, dávny obraz smrti.
Vietor silný, niesol vôňu krvi.
Tiene minulosti, príbeh tisícročí.

Matka vlasť plače, nevládze vstať.
Zneuctená krivdou, omráčená dychom.
Pokory a porážky, nevráti sa Sláva.
Ostali len slová - Magna Slavonia !

BALADA SKAZY

Ponad vrcholce vždy zelených smrekov.
Zo závratných výšin skalných stien.
Ponad kraj šumiacich čírych potokov
Orol kráľ výšin, zrak upiera na zem.

V lesku jasných očí
Bolesť vrhá smutný tieň.
Vznáša sa nebom.
Unášaný vetrom, cíti...

...krv z pôdou zmiesenú.
Slzy matiek, bolesť dcér.
Utrpenie synov.
Telá otcov v krste ohňom.

...popol spálenísk.
Železo mení navždy tvar.
Z meča reťaz.
A ruky končia v okovách.

Skončil sa boj o vieru predkov.
Osud spečatený na tisíc rokov.
Na krídlach času sloboda uniká.
Starý strom vyschol, navždy dodýchal.

Vyletel orol, strážca krajov.
Ťažká slza skropila zem.
Krídla ťažké poznačené jazvou.
Ťaží ho smútok, padá na zem!

HROM DO TOHO

Hrom do toho !
Zatiahlo sa nebo, rúchom čiernych mrakov.
Všetko živé utícha, len vietor šumí lesom.
Vetvy stromov tancujúce v divej búrke objatí.
Živly ohňa, vody, vzduchu, besniac v lone prírody.

Voda z neba padá, všetko vôkol zmáča.
Víchor berie všetko, na krídlach slabé vznáša sa.
Hučí potok, duní hrom, voda v ňom sa miesi.
S krvou pôdy silnie tok, zo spánku Trolla kriesi.

Bytosť lesná, odpudivá z útrob zeme vychádza.
Tvárou zvere, divným údom nenávidí preklína.
Späť do útrob zeme pred divou búrkou vykročí.
V tom záblesk svetla oslepí ho, spáli oheň nebeský.

Obrátený v prach leží medzi stromami.
Neľudský tvor zahubený nebeskými bleskami.
Hrom do toho tvora, čo nenávidí preklína.
Krv zeme, vietor v korunách, keď búrkou žije krajina.

Hrom do toho !!!

HROMOVLAD

V Čase hrdosti, keď doznie slovo syna človeka,
príde skoro, s orlím zrakom, so silou pokolení.
Sprevádzaný ohňom zeme, mrazom lesa, vetrom hôr.
Prírodou vyslovený, zákon Bohov.

Večný strážca ríše Helmhold
Dážď, čo na zem padá, vietor v korunách.
Nespútaná sila zemských živlov.
Oheň blesku, rachot hromu, sila z búrky zrodená.

V paláci rovnosti kľačí služobník.
Krížmi rúcho zdobené, kalichy vínom plnené.
Chrámy plné ovcí, ich nádej skrytý klam.
Pokora strachu, duše blúdiace v tmách.

Kto vedie slepých, kto je vodiaci pes?
Protiklady božej lásky, temnej skutočnosti.
Tvár syna ukrytá pod rúchom kňaza.
Cirkev sa zbavila zvyškov minulosti.

Ilúzia rovnosti pod zrakom najvyššieho.
Pandemonický strach svätej cirkvi.
Šialenstvo z hnevu proroka zahaľuje zrak.
Hromovlad, nový vládca ľudského sveta.

BYTOSTI LESNÉ

Záblesky slnka žiara, nekonečnou oblohou v závoji
súmraku dýchajúcim vetrom, tak chladným, plným vône stromov.
Démoni lesnej ríše, strážcovia prastarých tajomstiev,
zákona matky prírody, bytosti pod ochranou bohov.

Bytosti lesné, bytosti skalné,
duchovia času, démoni osudu,
ochrancovia hájov, páni tajomna,
večná čistota majestátnych lesov.

Z hĺbky chladných hôr cestu nepoznajú.
Ukrytý za bránami železných hôr.
Ich pohľad ľadový, tváre neľudské,
zrak ľudí odvrátený od bytostí lesov.

Necítiť bolesť, nepočuť plač.
Krutosť tak smrteľná, nehasnúci hlad.
Nekonečný boj za zákon prírody,
bytostí lesa za život ďalších dní.

Ich matkou je noc, otcom les.
Strážcovia nekonečných lesných ciest
Úkrytom miesta, lístím, machom pokryté.
Do tvári neľudských spomienky zím vyryté.

RAW

Tajomné lesy odeté,
v pestrých farbách jesene.
Chladné lúče slnečné,
odkrývajú miesta
večného spánku,
kde mŕtvych dych
patrí len vetru.

Lístie hladí zem padlých predkov,
zakrývajúc miesta večného spánku,
v zemi zmizli tí, ktorí už nevstanú,
život vystriedal chlad a z tela prach,
osud už nevráti to čo si vzal,
ostalo len telo spočívajúc v útrobách.

No duša večne živá putuje svetom,
sprevádzaná dažďom a jesenným vetrom,
hladí zem spánku padlých,
v tieni mohýl.

Ráw !

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ohňa Hlad, Vody Chlad

LESOM I ČASOM

Vydaj sa cestou, čo odhalí tma.
Víťazstvo noci Ti ukáže cestu.
V brieždení uzrieš svet zimnej krásy,
kým zhynieš v okovách snehu a mrazu.
Hromovlad!

Dni slávy odhalí zabudnutý sen,
Lithewy, z ktorej ostali ruiny.
V pokroku právom zahynie ten,
čo nepočul nárek stromov v tme.
Hromovlad!!!

VÍŤAZSTVO NOCI

Chórs!
Plynie čas a denný svit končí svoju púť.
Oheň slnka hlce zem, v mori krvi končí deň.
Denných tvorov svetla život v chlade noci utícha.
Detí noci silnie rev, odhaľuje more hviezd.

Ref:
Mesačný svit odkrýva, kde nočný život domov má.
Triumf impéria rodu vlka.
Chlad sa vkráda tmou, lesom, svetom, húštinou.
Víťazstvo noci, v znamení Chorsa.

Od pradávna ľudské sny hyzdí démon lesov.
Moment času dychu v hmle, obraz bájí skrytý v tme.
Keď ľudské kroky zblúdilé prekročia brány hôr,
chorály v chráme lesa, vitie vlkov výstrahou.

Ref:
Mesačný svit odkrýva, kde nočný život domov má.
Triumf impéria rodu vlka.
Chlad sa vkráda tmou, lesom, svetom, húštinou.
Víťazstvo noci, v znamení Chorsa.
Chórs!

BRIEŽDENIE

Kvílenie tvorov detí matky noci nový deň odnáša.
Záblesky slnka ožarujú v tme ukryté zákutia.
Zemou sa plazí hmla, k životu sa prebúdza všetko to, čo spí.
Každý strom, každý tvor predycháva život svetlom slnečným.

Brieždenie. Víťazstvo dňa nad nocou.
Brieždenie. To, čo bdelo spí.
Brieždenie. Noc opäť prebudí.
Brieždenie.

TVÁRE ŽIVLOV ZIMNÝCH DNÍ

Splynutý s vodou v snehu pokrýva zem,
v chlade toku bystrín, zamrznutých riek.
Obmýva skaly, stromy, tvory, každý breh,
živel vody spiaci v ľade, jeho tvárou je srieň.

Tváre živlov zimných dní.

Objatie kruté má, týra a hyzdí,
ukrytý v útrobách zimného sveta.
Prebýva v chrámoch ľadových siení,
živel ohňa v mraze, čo nepáli žiarou svetla.

Tváre živlov zimných dní.

Je vodou. Je ohňom. Je vzduchom. Je živlom.
Tri bytosti v jednej, keď svet zimou spí.
Je snehom. Je mrazom. Je vetrom. Je živlom.
Tri tváre moci živlov zimných dní.

Mrazivým dychom zo štítov hôr,
dotykom hladí zem, objíma, ničí.
Vznáša sa ponad kraj, putuje svetom,
živel vzduchu žijúci v korunách stromov.

Tváre živlov zimných dní

POSLEDNÝ Z POSLEDNÝCH

Kráčam temnotou, sám a opustený.
Každým nádychom kus zo mňa umiera.
Môj tieň je stratený, nevidieť hviezdy.
Všetko prikryl sneh, čas sa zastavil.

V zovretí náruče plaču a úzkosti.
No tichý úžas je stále silnejší.

V kŕčoch vnímam krásu mrazivej prírody.
Cítim bolesť, dotyk ľadu, chladom, vetrom odetý.

Ostal som sám, posledný z posledných,
na konci cesty, bezcieľnych krokov.
S obrazom ľútosti, na ceste za smrťou.
Spomienky na strasti stratených rokov.
Už nedúfam v koniec, v život plný krás.
Vnímam už len slabý tlkot môjho srdca.
Rátajúc kroky, ubiehajúci čas.
Smrť nie je koniec, len ďalšia cesta.

Prichádza koniec, mráz na mňa doľahol.
Chlad krutý ukráda mi teplo z krvi.
To, čo som miloval si ma berie.
Stal som sa obeťou zimnej prírody.

Ostal som sám, posledný z posledných,
na konci cesty, bezcieľnych krokov.
S obrazom ľútosti, na ceste za smrťou.
Spomienky na strasti stratených rokov.

OHŇA HLAD, VODY CHLAD

Morena, Morena! Pre kohos zomrela?
Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila!
Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva!

Obraz zimy horí v plameňoch jari.
Besnenie riek odnáša zimy dych.
Čo zhynulo v ľade viac neprebudí slnečný svit.
Matka zem prebúdza sa v bujnom rozkvete.
Všetko živé, dýchajúce mráz už prestal hrýzť.
Čo spalo v snehu je opäť zelené, budí sa hmyz.

Ref:
Morena, Morena! Pre kohos zomrela?
Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila!
Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva!
Mokoša, Mokoša! Zomrela si z jari!
Ohňa hlad ťa spálil, chlad vody odplavil!
Smrť s tebou odíde, nás všetko zlé obíde!

Zavše však vídať na bučí lanský list,
vo vetre úzkostne sa chvieť.
Čo suché, mŕtve je už nebude viac žiť.
Nech žije kyprá zeleň! Tak ortieľ času znie.
Však ani druhokvet neobíde čas.
Opozná osud, krutosť ďalších žní.
Uvädne život, spáli ju ohňa hlad.
Vody chlad obráti v obraz hnilobný.

Ref:
Morena, Morena! Pre kohos zomrela?
Pre všetko čos zmárnila, v mraze, v snehu zabila!
Strať sa zimy vláda! Nech žije Vesna! Sláva!
Mokoša, Mokoša! Zomrela si z jari!
Ohňa hlad ťa spálil, chlad vody odplavil!
Smrť s tebou odíde, nás všetko zlé obíde!

ZABUDNUTÝ SEN

Vody jazera ukryté v tmách,
v noci osudu, priezračne čistá,
hladina zrkadliaca mesačný chlad
a stromy stojac vôkol vrhajú tiene vzad.

Brehmi blúdi tieň, prízrak minulosti.
Svedkom noci rozpráva príbeh zašlých dní.
O časoch, kedy Sloven ctil zákony prírody.
Jej dary, silu živlov, Sláva Velesovi!

Ref:
V čase zabudnutom, zrodil sa deň.
V sídle človeka z pramatky vzišiel ten,
kto uzrel minulosť, hrdý Sloven.
Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen.

O dňoch porážky, o páde mocných,
zániku Slávy čo zjazvila tvár,
praotca národa do mnohých kmeňov,
prútoch rozlámaných na veky vekov.

Do vôd jazera, ukrytého v tmách,
do noci osudu, priezračne čistej,
hladiny zrkadliacej mesačný chlad
a stromy stojac vôkol, vrhajú tiene vzad.

Ref:
V čase zabudnutom, zrodil sa deň.
V sídle človeka z pramatky vzišiel ten,
kto uzrel minulosť, hrdý Sloven.
Prachom dejín zapadnutý, tisícročia starý sen.

LITHEWA

Stojím pred starou bránou lesného sveta.
Vydávam sa sám, kam len vedie cesta...
...v tieni stromov.

Stromy, klenby chrámu starobylej ríše hôr.
Nie je cesty späť, ukrytá je temnotou...
...skál a hvozdov.

Moje kroky vedú starou lesnou cestou,
v ľudskej mysli dlhé veky zabudnutou.
Cítim strach!

V diaľke záblesk mesiaca odkrýva starý hrad.
Ruiny vo dne nevidené, ožívajú tajomstvá,
ó Lithewa!

Ref:
V útrobách hradu dýchajúci stáročný
sen ducha minulosti, čo odkrýva matka noc.
Život môj pramení zo slávy, čo zanikla.
Snívam sen zabudnutý, ó Lithewa!

Na lôžku z kameňa, čo lístie a mach pokrýva,
svoje telo pred strážcami panstva ukrývam.

Čas sa zastavil, plameň sa rozhorel.
Obraz vysnený sprevádza ma snom.
Z hlbín zeme vstáva rituál vojnový.
Dávny obraz zákona skrížených mečov...
...v mojich snoch.

Ref:
V útrobách hradu dýchajúci stáročný
sen ducha minulosti, čo odkrýva matka noc.
Život môj pramení zo slávy, čo zanikla.
Snívam sen zabudnutý, ó Lithewa!

V OHNI ZHYNIE ĽUDSKÝ TVOR

Kedysi korisť žijúca strachom,
prekonal človek historickú púť.
Ovládol oheň, putoval časom,
zavrhol rešpekt k stromov i bohom.

Ref:
Samozvaný vládca všetkého tvorstva, smrteľný,
vtelený do mena nového božstva, odsúdený
na smrť. Zánik nájde v ohni hlúpy ľudský tvor.
V bolesti pochopí, že márnivý bol.

Z tvora bez významu hyena bez tváre.
Na ceste k zániku pokrokom dejín.
S vedomím triumfu nad samou prírodou,
drancuje zem s vedomím pána zeme.

Ref:
Samozvaný vládca všetkého tvorstva, smrteľný,
vtelený do mena nového božstva, odsúdený
na smrť. Zánik nájde v ohni hlúpy ľudský tvor.
V bolesti pochopí, že márnivý bol.

Nemými svedkami tvorstva obvinený.
Prírodou súdený, rozsudok vznesený.
Tvárou v tvár k obrazu sveta stojí sám.
Vinný za zločiny dnešné i v dejinách.
Parazit s tvárou ľudského tvora.
Posadnutý veľkosťou samého seba.
Budúcnosť nezmyje na rukách krv.
Budúcnosť ukáže, že patrí nám smrť!

NÁREK STROMOV

V zemi štedrej, nevídaných krás,
stoja stromy, vidiac náš svet.
Kedysi verných synov, čo berú im dážď.
Železom telá mučia, menia ich v prach.

A z výšok nedostupných pozerajú v diaľ,
do dôb zabudnutých, čo odvial čas.
Rátajúc dni, kedy sa oheň prebudí.
Človek im vezme život, všetko vyhubí.

Nárek stromov, tichý plač.
Slzy z kôry v smole, tichý lesov hlas.
Jedom tohto sveta nasiakli korene.
S vetrom plačú nad osudom tejto zeme.

Rieky mrakov tečúc časom,
nárek stromov nezmení.
Nezastaví osud zeme,
vôľu sveta nezlomí.
Zobuď sa človek, navráť si zrak.
Pozri na matku, čo sa mení v púšť.
Nič nie je nekonečné, ani stromov hlas.
Nevidené korene sme Ty! Ty si z nás, tak plač!!!

BOLO I NEBOLO

Čo sa stalo, kto to vie, kto že to rozpovie?
Prastarý dub rodil lístie, zelenal sa, žil.
Dýchal mrazom, videl mnoho, rástol, z dažďa pil.
Na pokraji lesa stál, mnohým vetrom odolal.
Vítal slnko pálivé, tieň svoj ponúkal.
Útočiskom nevykúpil času veľkú daň.

Ref:
Bolo i nebolo, to čo bolo nie je.
Bolo i nebolo, nikdy viac nebude.

Kraj ožiaril mocný blesk, dopadol na zem.
Osud stromu daný bleskom v dreve zahorel.
S údmi v ohni padá peň, otriasa sa zem.
Kôra v prach sa zmenila, bez lístia, bez života.
V tele strážcu lesa v ohni zeleň zanikla.
Príroda ho odvrhla, starca zabila.

Ref:
Bolo i nebolo, to čo bolo nie je.
Bolo i nebolo, nikdy viac nebude.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Perperuna

VODOU ŽIVOT PREKVITÁ

Keď v ohni leta prahne zem, hlboko je skrytá,
zeleň v smädných koreňoch a lístie ťažko dýcha.
V ohni slnka detí Kvetny telá skrútené
sťa ruky starca v žlti odeté.

Ref:
Len dažďom z nebies, vodou, život prekvitá.
Niet žiadnej inej moci čo zeleň prebúdza.
Len dažďom z nebies, vodou, život prekvitá.
Nič nenahradí dar, čo z útrob vyviera.

Vtedy ako vykúpenie z páľav múk je dážď,
keď z utrpenia zeme rozplačú sa nebesia.
Vôľou bohov v bleskoch vytrestajú skúpe mraky.
Vrásky tváre zeme zmočia prúdy ich krvi.

Ref:
Len dažďom z nebies, vodou, život prekvitá.
Niet žiadnej inej moci čo zeleň prebúdza.
Len dažďom z nebies, vodou, život prekvitá.
Nič nenahradí dar, čo z útrob vyviera.

Nezvratný kolobeh počína rosou,
púť, keď sa do hmly premení.
V páľavách zanechá zem, splynie s oblohou
kým sa v daždi navráti.

Živel mnohých tvárí, všemožných zrodov
z tisícok žriediel pramení.
Nespútanou silou všemocných tokov
zahubí no i pohladí.

DOTYK OHŇA

Skloňte hlavy ľudské tvory smrteľné,
pred žiarou rannej Zory, ktorou plamene
horia svätým ohňom nad východe krajom,
kolesom Svaroga na veky vekov.
Sláva Bohom!

Ref:
Dotyk ohňa, vôľa bohov, zborí svet a spáli v prach.
Bo oni držia v rukách osud, vietor, hromy, bleskov žiar.

Vám čo ste padli v boji, vo veľkom trýznení
kráčali bok po boku v bojovom besnení,
patrí večná Sláva Dažbogovho rodu,
patrí večný život v Perúnovom vojsku.
Sláva Bohom!

Príbehy Slávy sú už len tieňom.
Prastarý odkaz, slabnúcim plameňom.
Málo nás, málo, Dažbogových vnukov,
čo dotyk ohňa vyviedol z radov...
...slepých!

Ref:
Dotyk ohňa, vôľa bohov, zborí svet a spáli v prach.
Bo oni držia v rukách osud, vietor, hromy, bleskov žiar.

LEN MÁLO VETRU ODOLÁ

Od vekov putujú nad vodami, nad svetom.
Na krídlach nosia slávu, radosť, plač i bôľ.
Od vekov povievajú tichou piesňou z dôb
minulých i súčasných spevov lúk a hôľ.

Ref:
Len málo odolá, čo koreň plytko má,
vetru v slabosti, zeme krutosti.
Len málo odolá, čo v úcte nechová,
víchri v márnosti, vlastnej hlúposti.

Od vekov hýbu tokmi mohutných oblakov.
Vody z korýt vyženú do tichých dolín.
Od vekov šíria skazu silou ukrutnou.
Skaliská rúcajú do šíkov stromov, bylín.

Ref:
Len málo odolá, čo koreň plytko má,
vetru v slabosti, zeme krutosti.
Len málo odolá, čo v úcte nechová,
víchri v márnosti, vlastnej hlúposti.

Keď nastane ticho tajomné a svetom bezvetrie panuje.
Keď vetry podúvať prestanú, oblaky opäť zvestujú,
čo stať sa má a príde.
Keď v mrakoch ožije jeho tvár, nad krajom spočinie jeho zrak.
Keď vetry za počnú svoju púť, na slávu Striboga zvolajú
a začnú duť nad svetom.

V ČERNI ZEME UKRYTÉ

Pod povrchom zeme, odvrátené mnohé svetlu
zemských dní, svitu lúčov slnečných.
V tichu, chlade, tme rôznych tvári pôdy žije,
rozkladá sa pod povrchom zemskej kôry.

Ref:
V černi zeme ukryté
hnijúce lístie jesenné,
nevládne telá sprznené,
korene stromov spletené.

Kamenisté žily skrúca, skaly drví v prach, vládne
odvrátenej strane sveta, Zemetras.
Hýbe zemským povrchom, vyvoláva strach, vôľou
rúca hory, vodou hučí v jaskyniach.

Ref:
V černi zeme ukryté
hnijúce lístie jesenné,
nevládne telá sprznené,
korene stromov spletené.

Chveje sa zem, z jaskýň počuť clivý hlas.
Spleť tajomstiev žije už len v legendách.
Čo malo skryté byť spoznal ľudský zrak.
Zo spánku prebudil, čo malo driemať v tmách.
Prastará krv v žilách v hĺbke ukrytá,
odcudzená, vytrhnutá z tela, zo srdca,
hasí večný smäd, zaháňa nekonečný hlad
tých, čo sa nakoniec obrátia v zeme prach.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

SLAVIA

Ref:
Sťa skaly tvrdé, nemenné, v pevnú horu zlúčené,
ohňom bleskov národy v jeden spojené.
Tokom času skúšané, vetrom, mrazom hlodané.
Tak túžim vás ja vidieť i dnes tak spolu stáť.
Sťa vetvy živé, zelené, do tela stromu spletené,
do tejto zeme národa vrástli korene.
Prachom dejín hrdúsené, zradou, besmi hryzené.
Tak túžim s bratmi zvolať „toto je Slavia!"

Od krajov páľav, nehostinných stepí,
k úrodných rovinám, nekonečných vôd.
Do ríše lesov, mýtov a bohov,
k ľadových kryhám železných hôr.
Dunenie bubnov, popevky píšťaly,
ohne na horách, bujaré spevy.
Kultúra vznešená, rinčiace zbrane,
spoločná reč, spoločné korene.

Ref:
Sťa skaly tvrdé, nemenné, v pevnú horu zlúčené,
ohňom bleskov národy v jeden spojené.
Tokom času skúšané, vetrom, mrazom hlodané.
Tak túžim vás ja vidieť i dnes tak spolu stáť.
Sťa vetvy živé, zelené, do tela stromu spletené,
do tejto zeme národa vrástli korene.
Prachom dejín hrdúsené, zradou, besmi hryzené.Tak túžim s bratmi zvolať „toto je Slavia!"

Chladnú ohne, chladnú srdcia, hora padá, rozsýpa sa.
Plynie vek len v márnosti, rozbrojoch, žalosti.
Hynie strom, v prach suchá kôra obrátená, bez života.
V svete mocných slabý je hlas dávnej Slavie.