|
1. Obeť samovraždy.
Nech je deň, nech je noc, vidím len tmu.
Život ma okradol, zobral mi deň.
Nevidím před seba, vidím však dnu,
vo svojej knihe snov čítam svoj sen.
Už chápem viac, než človek každý,
už chápem viac, som obeť samovraždy.
Život ma okradol, zrak zobral navždy,
už chápem viac, som obeť samovraždy.
Šialená útrapa, mám toho dosť !
Zbytočne trápiť sa, za živa hniť.
Poznám len dve slová : bolesť a zlosť !
Zbytočne trápim sa, nechcem už žiť !
Stolička zvalená, meravý zrak.
Život na povraze, zlovestný kľud.
Na krku modrý pás, z tela len vak.
Visiace nohy, však vztýčená hruď !
|
2. Ochranca smrti.
Vždy blúdi sám a nepozná strach.
Nepozná lásku a nepozná cit.
Nikdy nič neskúsil, netúžil po ničom,
nepozná víťazstvo, nepozná krach.
Nikdy nič neskúsil, netúžil po ničom,
nepozná víťazstvo, nepozná krach.
Verí len sám sebe, predsa má chuť.
Život mu poskytol jedinú zbraň :
jediný zo všetkých vyberá obete.
Je to zbraň silná, veď poznáte smrť.
Neskús ho oklamať – ochranca smrti !
Neskús ho pochopiť – ochranca smrti!
Neskús mu pomáhať – ochranca smrti
Si jeho otrokom, on ťa rozdrtí !
Nikto ho nevidel, každý ho pozná.
Bude stáť pri tebe, aj tak ho nezbadáš.
Život ho nebaví, vybral si smrť.
On sa jej nedesí, aj keď je hrozná.
|
3. Génová porucha.
Chlpatá tvár, na perách smiech
zakríva plač, duševný plač.
Génová porucha, bojím sa žiť.
Tak strašne sám, nie je to sen !
Chlpatá tvár, na perách smiech.
Tak strašne sám, nie je to sen !
Génová porucha, mám z toho strach.
Tak strašne sám, predsa chcem žiť !
Génová porucha, nemám kam ujsť.
Tak strašne sám, stále mám chuť !
V bolesti sláva a v duši plač,
sám v svojom nešťastí zakrívam tvár
4. Poznaním pravdy je smrť.
Zlovestné dunenie k spánku ťa núti.
Už oči zatváraš, svet sa ti krúti.
Už takmer nevnímaš, nevieš sa hnúť.
Tvoj život končí sa, prichádza smrť !
Mozog sa zastavil, trhá sa niť.
Necítiš, nevidíš, prestávaš žiť.
Vtom kľudné zvonenie s farbami dúhy,
jeden svet kočí sa – prichádza druhý !
Už niečo počuješ, načúvaš hlasu.
Cítiš, že nesnívaš – spoznávaš krásu.
Teraz sa nepýtaš, čo bude ďaľej,
smrti sa nebojíš – je tvoja nádej !
Bolesť už necítiš, chápeš však lásku.
Teraz už rozumieš, zhadzuješ masku.
Teraz už nemyslíš, teraz už vieš.
Teraz už nemusíš, teraz už smieš !
Nie je to nemožné – na všetko zabudnúť !
Nie je to nemožné – na nič už nemať chuť !
Nič nie je nemožné – poznaním pravdy je smrť !!!
|
|
5. Predávaj telo, nech môžeš žiť.
Zabíjaš cit, hanba či slasť ?
Šialená potreba ľudského bytia.
Ani sa nepýtaš, či je to správne,
topiť sa v orgiách vlastného žitia.
Si navždy stratená vo svojich snoch,
šialená potreba ľudského bytia.
Pár hodín rozkoše, večer máš prácu,
topiť sa v orgiách vlastného žitia.
Predávaj telo, kupuj si dušu.
Predávaj telo, nech môžeš žiť !
Vnáraj sa do bahna vlastného tušu.
Predávaj telo, nech môžeš žiť !
"Vyzleč sa pomaly" – to dobre poznáš.
Šialená potreba ľudského bytia.
V duši máš plač, tak čo ten smiech ?
Topíš sa v orgiách vlastného žitia
6. Za živa v hrobe.
Nemôžem uveriť, to sa mi nesníva.
Nemôžem uveriť, som v hrobe zaživa !
Nemôžem uveriť, samota desivá.
Nemôžem uveriť, som v hrobe zaživa !
Ukrutné ticho dlávi mi sluch,
tma čiernej noci úžasných múk.
Dusivé výpary zvlhnutej zeme,
telo mi v rubáši nehybne drieme.
Z vyschnutých úst vydávam ston,
posledné pokusy dostať sa von.
Zovreté telo, hnilobný pach,
predstava smrti vyvolá strach !
Nemôžem uveriť ...
Ohavná myšlienka, že teraz neujdem,
nikto sa nedozvie o mojom osude.
Nádej mi uniká, zem padá na telo,
posledné pokusy, myslím na priateľov !
|
|
|
