Peter Kršiak pop-folk / Prievidza

zostarli sme láska o pekných pár rokov
aj tak sa mi páči krivka tvojich bokov
vraj to teraz pôjde s nami dolu svahom
ten hore by to zvládol ukončiť jedným ťahom

zostarli sme spolu, no stále ti to svedčí
zatiaľ čo svet ďalej mláti prázdne reči
celé je to smiešne a čas sa nám kráti
málokto dnes verí, že to dobré sa mu vráti

občas sa mi nechce pohnúť ani z miesta
keď do spomienok vedie len nepriechodná cesta
veľmi dobre vieme, že to nemusíme riešiť
raz každý príde k bodu, ktorý sa nedá prežiť

zostarli sme láska, aj tak to nemá chybu
dejiny sú sila, no iní nimi hýbu
každý sa tu trápi pre finančnú krízu
možno nám vďaka veku raz bude treba vízum

občas sa mi nechce pohnúť ani z miesta
keď do spomienok vedie len nepriechodná cesta
veľmi dobre vieme, že to nemusíme riešiť
raz každý príde k bodu, ktorý sa nedá prežiť

zostarli sme ticho, počítame vrásky
deň čo deň ma dvíha už aj kúsok tvojej lásky
a keď tu takto sedím nad posledným rýmom
tiež naivne to zverím bájnym božím mlynom