Peter Kršiak pop-folk / Prievidza

zamknutá krása na polnočný sen
zas so mnou hrá sa, lebo vie, že ju chcem
a hoci jej chýba len vernosť a takt
zas mlčí ako ryba a ničí mi zrak

nepozná mieru, no odchádza včas
a zanechá dieru, spúšť alebo mráz
ak sa mi prisní hneď niekoľkokrát
tak môžem si byť istý, že čaká ma pád

vždy, keď nás lásky opúšťajú, nechce sa bdieť
a keď sa naspäť k nám vracajú, máš zahorieť
čas plynie rýchlo, nemieni stáť, je to na zbláznenie
láskanie dýchlo a to nemožno vzdať, aspoň dnes nie

nebeská spása prišla by tak vhod
zatiaľ však, zdá sa, ešte tu nejde o život
a ticho lieči môj najnovší deň
už mohol by byť lepší ako ten polnočný sen

vždy, keď nás lásky opúšťajú, nechce sa bdieť
a keď sa naspäť k nám vracajú, máš zahorieť
čas plynie rýchlo, nemieni stáť, je to na zbláznenie
láskanie dýchlo a to nemožno vzdať, aspoň dnes nie

to zamknutá krása na slnečný lúč
tak ľahko vzdá sa, ak mám ten správny kľúč
a plačom plaší môj zajtrajší stres
veď už nemôžem byť mladší, ako som dnes
žiaľ už nemôžem byť mladší, ako som dnes