Peter Kršiak pop-folk / Prievidza

fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád

občas sa cítim ako pes - lížem si rany
čakám čo príde práve dnes a z ktorej strany
každý tu dostal jednu z ciest, s ňou kúsok mapy
jeden to berie ako test, iný sa trápi

roky nám plynú v čase na ceste do neznáma
ručičky na kompase netušia vôbec že si tu sama

stále je toho ešte dosť čo nosím v hlave
a blúdim svetom ako hosť, skrývam sa v dave
vkrádam sa ticho do ulíc, nesiem si viny
mal som viac čítať z učebníc, už nebudem iný

zo snehom sa vždy stratí čo mohli sme mať spolu
a na podobnej trati zbierať šťastie, zbierať smolu

fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád
komu osud určil cestu, márne rieši smer
neunikne šťastiu, trestu, pokušeniu pier

občas sa len tak otočím za tým, čo bolo
možno až neskôr pochopím vzdialenosť našich pólov
prečo je takto pestrý svet a toľko blata ?
po ktorej zo zbytočných viet stretnem svojho kata ?

kto sa mi neskôr dokáže pozerať priamo do očí ?
až sa raz pravda ukáže, a všetko sa tu na dobré otočí
fúkol vietor od severu, cítiť zvláštny chlad
niekto má chuť na neveru, iný chce mať rád
komu osud určil cestu, márne rieši smer
neunikne šťastiu, trestu, pokušeniu pier
koľko tu už bolo múdrych a kde sú ich sny
jeden deň je vždy z tých prvých, jeden posledný