Text skladby Prach
z alba Obetiam predurčenia
Pozri sa na stenu a povedz čo vidíš, či ten v obraze trpím málo za svoju dobu. Za tebou zostáva len rám z reťaze, kde vlastným predkom pľuješ rovno do hrobu. Nedostatok rozumu pri rozvážnosti činov podpíše ortieľ za budúcnosť ľudu. Svojim deťom šiješ kabáty z krvi, čím ich staviaš do vetra pochybného osudu! Povedz, ako vieš desať tieňov? Tieň smrti a strachu a začať nový deň. Bez kúska rozvahy pustiť uzdu svojim činom. Skurvená budúcnosť bude aj tvojou vinou. Toto je náš svet, svet ľudí? Vidím len opičí postoj s päsťou na hrudi! A tak silno do nej udierať, až zvoliť, že kto si. Nezabúdaj na pády! Na pády tých, ktorých život skončil aj preto, aby ten tvoj mohol ísť ďalej. Či bezhlavý skok do priepasti je lepší?! No jeho nepoznané dno bude len odraz tvojich rozhodnutí! Dnes národ zamútený vráskou minulosti, ten pocit spomienky na štrnganie kovu. Demokratická istota pohľadom cez prsty, kde v hmle sa lúčiš s najbližšou osobou. Otáznik nad nami sa zvíril v prachu, cez ktorý nie ľahko sa pozrie do očí, tomu čo stojí za vetrom tohto krachu. Voľba je slobodná tak poďme sa zotročiť.
