Lunatic Gods folk-black / Martin

V to skoré ráno som sa opäť raz cestou do práce kochal pohľadmi na dominanty nášho kraja. "Lysec", "Tlstá", jej menšia sestra "Ostrá" a pomaly mizol z dohľadu aj "Drienok". Ej veru, ľudoprázdne hory za chladného rána, kedy príroda ešte len vstáva, bývajú najkrajšie...
    Zrazu som si však uvedomil, že z okna vlaku sa pozerám úplne sám. Zvyšných pár spolucestujúcich hľadelo do šera svojich mobilov a snáď aj zabúdalo dýchať. "Zabudli sme žiť" pomyslel som si a akustická vybrnkávačka, ktorá sa zrodila večer pred tým, dostala rozmer novej piesne...
       Dnes vám predstavujeme ďalší song z nášho nového albumu. Vznikol síce u nás v Turčianskej záhrade, ale je snáď jediný, ktorý svojou ozvenou zasahuje naprieč všetkými krajmi moderného sveta. Je o nás, ľudoch digitálneho veku, zadumaných a stratených vo vlastných myšlienkach. Rochníme sa v krivdách minulosti alebo naopak v obavách z budúcnosti, hľadíme do vody, budíme preludy a na naše reálne životy zatiaľ "kvápe krv". 
                                                         Aj napriek snahám to zmeniť, som taký istý...                                                                                                                                                                             
      Opäť veľká vďaka Lečovi za slová piesne, ktorými naše riffy ešte viac nakopol a Mejlovi za príbeh z minulosti. Je síce spred 100 rokov a kreslí život oveľa ťažší, vo svojej podstate však jednoduchší a v určitých momentoch aj napriek trápeniam veselší a šťastnejší. Dávni ľudia mali k sebe bližšie, kým máme čas a zdravie, skúsme byť na chvíľu ako oni, veď predsa žijeme len raz! Vidíme sa na turné priatelia...
                                                              Ľubomír "Luboslav"Šimo & LUNATIC GODS

Youtube Video QtGxHsLt1ck