Hudba kúsok môjho srdca
Hudba – pár obyčajných tónov spojených do obrovského, majstrovského diela. Liek, často podávaný zadarmo alebo jednoduché pohladenie pre smrteľnú dušu. Hudba je najkrajšie umenie aké existuje.
Kvapky dažďa, fúkanie vetra, zurčiaci potok alebo plačúce dieťa. V dnešnom uponáhľanom svete, kde sa vynálezy neustále zdokonaľujú, doba napreduje, je ticho len pojem vytrhnutý z detskej básne. Len stromy a kvety kvitnú v tichu, človek nie. Ruch veľkomesta alebo zvieratá na dedine, stroje, autá a existujú ďalšie iné veci, vďaka ktorým si už nedokážeme len tak vychutnať ticho. Občas človek ticho vyhľadáva alebo potrebuje. No, ale niekomu, keď sa takýto okamih naskytne, vyplní to ticho hudbou. Napríklad ja. Ale nepotrebujem hudbu počúvať len vtedy. Dokázala by som ju počúvať stále. Vy nie? Je to môj verný spoločník v tichu.
Štyri steny, človek je sám a ticho odráža od stien jeho myšlienky i pocity. Na chladnej stene sa odráža celá nálada. Dá sa nám už bez hudby vôbec existovať? Okrem toho, že zapĺňa miesto v tichu, aby človek nepočul svoje vlastné myšlienky, dáva omnoho viac. Je to kúsok môjho srdca. Ani si neviem predstaviť, že by som si nestrčila slúchadla do uší, nezapla pesničku na plno a nenechala si hlavu unášať tónmi obľúbenej hudby.
Tak ako rodina, tak ako priatelia alebo škola, tak je súčasťou môjho smrteľného života aj hudba. Nejde len o pár zviazaných tónov do nejakých akordov, čo vytvárajú dokonale zladenú symfóniu. Ide o určitý druh modernej literatúry. Textári sú ako novodobí spisovatelia. Čo cítia to napíšu do rýmov. Texty musia chytiť za srdce, aby po prečítaní vedeli hneď zložiť vhodnú hudbu.
Hoc sa čaro kníh pomaly stráca a málokto si večer sadne k dobrej, hrubej knižke, nájdu sa aj takí. Radšej si ľudia dnes pozrú dobrý film. Základom dobrého filmu musí byť kvalitné herecké obsadenie a dobré spracovaný scenár. Nemala by byť taká aj hudba? Duchaplné texty, ktoré nám do života niečo dajú - to by malo byť v každej jednej pesničke. Množstvo metafor a neskutočných prirovnaní, aj to tvorí základ. Po vypočutí pesničky si človek musí zložiť slúchadla a povedať: „ Áno, tak s touto pesničkou a s týmto textom sa stotožňujem“. Človek sa v tom musí nájsť. Hovorieva sa, že za každou pesničkou dievčaťa je skrytý nejaký príbeh. Nie je to tak? Podľa mňa áno. Je mi smutno, pustím si smutnú pesničku, ktorá by mi mala zlepšiť náladu, ale nezlepší. Naopak. Ešte mi viac potvrdí tie pocity. Keď mám chuť skákať, vrieskať a spievať, prispôsobím tomu aj svoj výber. Je to pravda, hudba so mnou zdieľa pocity. Je to moja manželka v dobrom i zlom, zdravý i chorobe a bohatstve i chudobe. Ona je niekto, kto ma nikdy neopustí a pri nej viem, že vždy bude pri mne, keď to budem najviac potrebovať. Sprevádza má každý deň. Viete si predstaviť teda váš život bez hudby? Ja môj nie. Viete si predstaviť, že si po robote pôjdete dať do reštaurácie poobedňajšiu kávu pri ktorej budete chcieť vypnúť a oddeliť myšlienky z roboty, vojdete dnu, sadnete si a bude tam ticho? Viete si predstaviť, že sedíte v aute a počujete len vrčanie motora? Budem sa opakovať, ale vraj dôležité veci treba hovoriť viac krát, hudba je neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Je to môj najlepší priateľ, ktorý prichádza, keď všetko ostatné zlyháva. Je tá, ktorá ma nikdy nesklame. Sklamala vás niekedy?
Smutné je, že dnes za peniaze človek urobí hocičo. A tak sa stáva, že človek, ktorému zakázali spievať dokonca i v sprche má dnes vydaný album a veľkú počúvanosť. Veci musia byť predajné. Ja sa nenechám zapredať a nevymením hudbu za nič iné. Budem jej verná.