Grichard Muž / Brno

Balada o trvanlivom mlieku.

Hlava kričí bolesťou galejníkov,
Žalúdok sa zviera utrpením mučeníkov,
Čo ma zachráni?
Čo ma spasí od osudu dekadentného?

Otváram oči, chcem kričať.
Som nemý, bez hlasu.
Oči zlepené hromadou hnisu,
V ústach 100 mŕtvych detí.

Jediná cesta vedie k oslobodeniu sa od tohto rána.
Sobotňajšieho rána.
Zatínam svaly, roním slzy,
v duchu preklínam všetkých predkov.

Len trvanlivé mlieko ma postaví na nohy,
Len trvanlivé mlieko neskysne tak rýchlo,
Len trvanlivé mlieko osvieži moje telo aj ducha,
Len trvanlivé mlieko je mojím spasiteľom v tento deň.

Boh žehnaj tebe, priateľu večný, nech aj moje deti pocítia tvoju
prívetivú ruku vtedy, keď ju budú aj oni nadovsetko potrebovať.