Opúšťanie sveta pozemského
Upraveno:Sviečka dohorieva. Zhasína ľudský život
v tichu, nemal na svete žiadny dôvod.
Žil krátku chvílu, zakúsil málo zo sveta krás,
primálo, už nikdy neuzrie večerného slnka jas.
Neuzrie hviezdy, lunu, ktoré po ňom preberajú
vládu, a z výšky svet smrteľníkov v tichosti sledujú.
V bolesiach umiera s tichým plačom uvedomujúc si:
chladný letný vánok na okraji lesa už nikdy nezakúsi,
miesta kde chodieval - už nikdy nevráti sa tam.
Už to dobre vie, teraz čaká ho len temnota!
Ponára sa do tieňa, svoje telo cítiť prestáva,
oči už nič nevidia, z mysle uniká predstava.
Končí život pozemský so všetkými prehrami.
Chladný dážď už neucíti, už nedá bozk perami.