Zo stredoslovenského Zvolena pochádzajúca a tu tvoriaca, nádejná, hádam aj svojská:), svižnú všehochuť hrajúca, energetičná a úprimná kampáňja.

Náhodní Známi sú:

Ferick Fleischacker – basgitara,spev

Mateja Kežman Djovčoš – bicie,spev

Ctiborko Benčať – gitara,spev

Kapelka NÁHODNÍ ZNÁMI vzniká s viacerých dôvodov. Tak ako všetky ostatné bandy, aj Vlado Kučera a Feri Fleischacker, pozostalí z kapelky Waymanyka Shastra sa rozhodli, že ešte chcú predsa len niečo v tej brandži hudobnej dokázať. Keďže obaja celkom obstojne ovládali svoje nástroje /Vlado bol gitarista a Feri basgitarista/ povedali si, by bolo fajn speňažiť túto dovednosť, teda nahrať vymakané CD v nedosiahnuteľných bratislavských štúdiách, s plnofarebným bookletom na kriedovom papieri, vydať ho v prestížnom nakladateľstve, nechať rotovať pár plíživých piesní do etéru aby sa dostali ľuďom pod kožu, postupne tak dobyť hitparády na MTV, VH1 a inde vo svete. Samozrejme neustále byť na turné, domov (rozumej do Zvolena) posielať ťažké lówe na účet, po odchode z každého miesta koncertu nechávať za sebou celý rad zlomených sŕdc a rozorvaných ženských duší a dlhých účtov za konzumné a bytné (rozumej pobyt v luxusných hoteloch). To sú primárne dôvody pre zakladanie každej kapely a ten, kto opak tvrdí, nehovorí pravdu. Keďže sa Vladimírovi a Františkovi toto celkom nepodarilo s prvou kapelkou, predsa len zvíťazil onen zabudnutý no, že vraj dôležitý element pri zakladaní kapely: láska k hudbe. A tej mali títo na rozdávanie:). Od februára roku 2001 teda začínajú dopĺňať svoje rady. František objavil folkovo ladeného speváka Jana Sečkára. Vlado tiež nelenil a z jednej zo zvolenských garáží vytiahol na výslnie Martina Djovčoša, srbského imigranta z Vojvodiny (ináč dolnozemského Slováka), ktorý s kamarátmi skúšal hrať na bicie extrémny metal. Tak vznikla pestrá zmeska ľudí, rôznych charakterov a hudobných zameraní, ktoré časom kryštalizovali a dali aj tvár novovzniknutej kapele. NÁHODNÍ ZNÁMI boli teda na svete. Povedali si, bolo by načim aj koncert spraviť, nuž zišli by sa piesničky dáke. Tak teda tvorili, dostavili sa aj spomínané koncerty, najprv len vo Zvolene a okolí, neskôr aj viacej do sveta išli. Prvý koncertík hrali v júni 2001 (RC Black&white – R.I.P.), potom odohrali viacero koncertov (údajne až 30) až do odchodu gitaristu Vlada Kučeru, ktorý uprednostnil kariéru súkromného podnikateľa pred kariérou davmi zbožňovaného idola. V súvislosti s ním treba spomenúť aj nahranie 1. dlhohrajúceho dema NÁHODNÝCH ZNÁMYCH s originálnym názvom „demo 2001“,na ktorom sa Vlado autorsky podieľal vrchovatou mierou. Obsahovalo 6 piesní, ktoré sa doteraz túlajú po internete a kto chce môže si ich stiahnuť aj keď sa to neodporúča („Bahno“, „Aby si ťa všimli“, „Zase fajn“ – bodovala v demovnici na popredných priečkach:), „Sám doma“, „Čo by sme ešte“ a „Srab“). Z tejto etapy si NÁHODNÍ ZNÁMI cenia hlavne koncerty s kapelami zvučných mien ako Chiky liky Tu-A, Žena z Lesoparku, Para či B3 (Guru klub v Žiline, Woodpecker festival 2001 a iné). V lete 2002 zoskupenie opúšťa už spomínaný Vlado, zachoval sa veľmi profícky, našiel za seba náhradu. Tak sa na scénu dostáva útly chlapec s výraznou lebkou – Tibor Benčať (ex-NK3S). Ako chlapec síce odchovaný na muzike amerického Seattlu a pozorný poslucháč Franka Zappu a rôznej inej alternatívnej hudby, prekvapivo s ľahkosťou vstrebáva ťažké groovy Ferovej basy, Djovkyho úderné a jednoznačné rytmy a Janov svojský prejav. Zo začiatku upravuje Vladove riffy do vlastných verzií, neskoršie nosí podnety pre nové piesne. Na jeseň 2002 Tiborkom posilnení NÁHODNÍ ZNÁMI vystupujú ako predkapela kapiel Digitus In Recto a Editor na viacerých koncertoch v rámci „Crossover Tour 2002“. Opäť navštevujú nové miesta, opäť zbierajú nové skúsenosti. V novembri 2002 sa podujmú nahrať ďalšie demo, tak v štúdiu Exponent vzniká demáč „Nepriateľ“. Ide o šesť piesní – „Nepriateľ“, „Program“, „Slová“, „Ego“, „Spider“, „Motýľ“ doplnené live verziou „Bahno“ a „Ideme na chatu“. To bol však posledný výrazný počin speváka Jana, ktorý bol kapelou vylúčení z ďalších bojov o titul v januári 2003. V tom čase si v Banskej Bystrici zháňa spevácky flek Martin Winter z odmlčaných Sticfutu a ten ide na istotu. Úkladne sa votrie do pozornosti zvyšku kapely a tí ho „nič netušiac“ prijímajú medzi seba. A tak, aj keď mnohí Bryndziari (rozumej Zvolenčania) to nikdy nepriznajú, nádej prišla z nenávidenej Pažravej (rozumej BB):). Rok 2003 je rokom prelomovým, zaviali nové vetry. Výrazne sa prejavuje odľahčená atmosféra po odchode Jana Sečkára, prejav kapely sa zmenil na nepoznanie. Tibor prijíma meno Ctiborko, Djovky pseudonym Kežman a zo skoro ročného pôsobenia Františka v kapele Digitus in Recto mu ostala prezývka Ferick. Ctiborkova gitara sa naplno prejavuje pri tvorbe nových piesní, spolu so živelným vystupovaním nového speváka vzniká nová tvár kapely, ktorá sa generuje do daľších dní. Pre potreby kapely bolo prespievaných všetkých 6 skladieb z dema „Nepriateľ“ a doplnených o 2 nové kúsky („Lies“ a „Herostratos“), vznikol tak demoalbum „Retrodemo“ (leto 2003). V tejto zostave, ktorá nezmenená ostala do dnešných dní odohrali NZ do konca roka 2003 25 koncertov po celom Slovensku (Zvolen, Banská Bystrica, Detva, Turčianske Teplice, Kežmarok, Stropkov, Liptovský Mikuláš, Svidník, Martin, Brezno, Bánovce n. Bebravou, Košice, Krupina, Bratislava...) vrátane festivalov Sliačske rockové leto, Soaré, Lietava Rockfest, Galeri Music fest v Šahách. NÁHODNÝM ZNÁMYM veľmi pomohla najmä kapela Digitus In Recto, ktorá ich vzala so sebou na veľkú časť svojho promo-turné „Switch tour 2003“, za čo jej vrelý vďak. V roku 2004 kapela pokračuje v rámci možností v intenzívnom koncertovaní. Zhodou okolností ich odohrala opäť 25 kúskov, niekoľko krát sa vrátili na už navštívené miesta, zahrali v na nových miestach na Slovensku rozšírili svoju pôsobnosť tiež do Poľska, kde odohrali 3 koncerty v Krakowe. Koncom roka 2004 sa začína nahrávať 2. demoalbum v dnešnej zostave, dokončený bol až na jar 2005, dostal meno „Arteterapia“ (obsahuje 10 pieseniek: „Ľudofka“, „Enzet“, „B-Komplex“, „Pieskovisko“, „Ohyzd“, „My Face In You“, „Oi Punkáči“, „Skrz-Naskrz“, „4Atheist“, „Koloseum“). Zdá sa to byť menej uveriteľné no za rok 2005 bolo odohraných opäť 25 koncertov, magické to číslo...Bolo by načim poznamenať, že v rámci undergroundu NAHODNÍ ZNÁMI progresívne postupujú, v roku 2006 hrajú koncerty už aj v susednej Českej republike, z klubov sa dostávajú pomaly na lokálnejšie festivaly, na námestia, namiesto niekdajšieho telefonického domŕzania (to však ešte zďaleka nezaniklo, to sú NZ malí vtáci v rámci veľkého hudobného neba...) sa dostávajú do pozície pozývaných, čo však zďaleka nehojí všetky rany. Kapela už nesníva o „úžasných“ veciach z úvodu tejto biografie, oči ostali pre plač a krátkodobé relatívne dosiahnuteľné ciele.No v roku 2008 vyhravajú sutaž FAMAT.v lete toho istého roku  ich pozývaju do relacie Headbanger  Radia FM a na Topfeste si zahrajú na jednom podiu,mimo iných,aj s kapelou SLAYER. Počas jesene 2008 Martin Winter odchádza z kapely na dobu neurčitú,plniť si svoje nesplnené sny.Od septembra 2008 je tento crossover v trojici a síce oslabený,no o to z väčšiou vervou prináša na tento svet nový material pod názvom Derevolution.