ĎAKUJEME!
Dve mestá - dva koncerty = dvojnásobná radosť z hry
Prvú septembrovú sobotu mali chalani z Harem Heroes určite poznačenú vo svojich kalendároch červenou fixkou. Nečudo. Veď mali v pláne odohrať hneď dva plnohodnotné koncerty. Jeden v Michalovciach a druhý na domácej pôde v Trebišove. A ako to dopadlo? Podľa ich slov priam vynikajúco.
Zvuky Zemplína v Michalovciach bola prvá a príjemná akcia, ako zvyknú posledný čas organizovať „kapely pre kapely“. Už to že ráno vyšlo slnko bolo úspechom samotným – popri tých všetkých posledných upršaných dňoch.
“Festík
s usporiadanou organizáciou, úplne postačujúci stage s ochotnými zvukármi – čo tiež nie je všade samozrejmosťou, hralo sa nám dobre a aj keď sme mali všetci napamäti že nás čaká ešte jedno vystúpenie v Trebišove. Určite sme však
nešetrili energiou a snažili sa roztrúsené publikum kumulovať dopredu pred stage, čo sa nám aj za pomoci niekoľkých kamarátov z michalovských skupín podarilo. Predsa len hrací čas cca 16:15 bol pravdepodobne skoro na to, aby sa zišiel väčší
počet ľudí. Každopádne dúfam že neskôr sa situácia zmenila a dvor za starým súdom sa naplnil hudby chtivými ľuďmi, čo bolo odmenou pre organizátorov, keďže tí sa hrdinsky vzdali čiastky zo vstupného ktorú venovali na výstavbu útulku pre zvieratá. Na
akcii sa tiež mali možnosť prezentovať aj miestni umelci, výtvarníci a ďalší.” začal opis koncertnej soboty basgitarista Tomáš Benetín.
V poradí druhá akcia, ktorú v tento rušný deň Harem Heroes odohrali prebehla na Trebišovskom Sunnyho Ranči. Veľmi zaujímavá a dovolím si povedať, vydarená akcia. Rockfest na Ranči mal výborný zvuk, dobré svetlá, skvelú atmosféru, kvalitné kapely a vďačné publikum. Dianie na stage-i registrujem od kapelky Pearl Jam Revival, ktorá to tam celkom slušne rozbalila pritiahla ďalších zopár poslucháčov bližšie k pódiu. No ľuďom ako by to nestačilo, akoby mali pocit že príde niečo “väčšie”, niečo čakali…
…Ono to za pár okamihov prišlo… rana z neba, ktorá spustila
fantastický ohňostroj, kým sa chlapci z Harem Heros chystali na pódiu. Zopár fanúšikov ohňostroj nezaujal, tí pokrikovali spod pódia na kapelu aby už hrala. Prišiel ten čas, niečo okolo ôsmej to Hrdinovia Háremu odpeckovali skladbou F5S,
ktorá dostala nás všetkých do varu a pod pódiom sa zbiehalo stále viac ľudí. Do tejto chvíle všetko čakalo akoby na Harem Heroes, dokonca aj spomínaný ohňostroj, ktorý akoby voviedol chlapcov na stage. Ako keby sa po prvej skladbe na chvíľu zastavil
čas.
Aj dažďové mračná ako keby chceli vidieť Harem Heroes dohrať celý set a tak držali dažďové kvapky, kým chpalci nedohrali a nezbalili všetky veci… V ríši skla je tma, ako skladba č. 2, podľa predpokladov napĺňala očakávania fanúšikov zbehnutých pod pódiom. Tu svetelná réžia prekvapila použitím pyrotechniky priamo na pódiu. Po tejto skladbe už množstvo divákov tancovalo, skákalo, bavilo sa, všetci sme sa tešili na ďalšiu skladbu, i na tú, ktorá príde po nej. Nasledovali teda skladby Kundalini, Broken words, Rust to dust, Lost in Zion, Naivny sen, Stratena modlitba. Po odohratí poslednej skladby sa ozval obrovský aplauz, ktorým fanúšikovia a poslucháči odmenili vynikajúci výkon kapely Harem Heroes. Potlesk ani po zopár minútach neutíchal, fanúšikovia začali skandovať a žiadať prídavok. Kapela Harem Heroes sa rozhodla rozlúčiť sa skladbou Rust to dust. Za toto rozhodnutie sme im boli veľmi vďační!
Harem Heroes
ani tentokrát nesklamali, nesklamala ani technika, nezradilo ani počasie. Po odohratí Hrdinov Háremu sa však spustil lejak… Aj oblaky si teda počkali, kým Harem Heroes odohrajú všetko, čo mali pre túto akciu pripravené.
„Ozaj sme veľmi vďační organizátorom za skvele pripravenú a aj zvládnutú akciu, nemôžme povedať ani jedno krivé slovo, takto by to s kultúrou v našom malom meste malo vyzerať. Ďakujem hlavne fanúšikom, lebo toto bola ozaj jedna parádna bodka za všetkými letnými vystúpeniami, ktoré sme tohto roku odohrali, potlesk a vyžiadanie si prídavku boli hlasnejšie ako výbuchy ohňostroja nazačiatku. Hralo sa nám skvele a mali sme ten nefalšovaný pocit, že hráme doma. To, že jemne prší sme si uvedomili vlastne až keď sme zišli vyštavení, no spokojní z pódia, o to bol ten pocit úžasnejší – tí ľudia sa tam bavili a verne nás počúvali v daždi.“ nešetril slovami chvály Tomáš.
text: Peter Prezbruch, Tomáš Benetín, Tomáš Čižmárik
