Broken
dakujeme! a ked sa tak paci tak nabuduce venujeme :)
Pamäť zúfalá
Pre mňa to nebol len úlet,
úlet v cudzom meste,
nie si žiaden pešiak,
na životnej ceste.
Keď vravím slova nehy,
sú tak i myslené,
keď hľadím do tvojich očí,
všetko navonok je skreslené.
Ty zamotávaš môj svet,
dlhšie než vôbec čakáš,
ty meníš moje rozhodnutia.
Áno, presne taký vplyv máš.
Ja strácam vlastnú identitu,
a to bez štipky náznaku,
neviem či ešte zvládnem,
brániť sa takému ataku.
Ty natáčaš budík môjho srdca,
ten, čo mi do dňa stačí,
avšak noci bezesné sú,
a dusený hlas sa zo mňa tlačí.
Ten hlas chce kričať,
chce no nevie, nemá síl,
chce ti pripomenúť,
tých pár krásnych chvíľ.
Stačila by jedna,
čo pamäť mi dusí,
tá jedna čo teraz rezonuje,
tá, čo pokoj mi dať musí.
Je príliš krásna,
je príliš prchavá,
tá spomienka na teba,
v hlave stále ostáva.
Len jeden malý úlet,
a tak veľa chaosu,
chcem ho dať von,
škoda márneho pokusu.
Cítiť zmätok, cit pochabý,
cítiť čo dávno vyprchalo,
sen bdelou mysľou tlačený,
no pamätám, že sa to stalo.
