Nuž začnime zľahka, príjemne sa usaďte, odhoďte všetky predsudky a pomaly budeme pritvrdzovať ako ostýchaví panici/panny pri prvej súloži..

Tak podelím sa s Vami o jednu z príhod, ktorú nemusím ani cenzurovať :)

 

Stalo sa v určitý Deň v určitú Hodinu na trase Určitej

Neviem čím to je, ale štatisticky mám na 90% šťastie na "zvláštnych" súputníkov počas akejkoľvek cesty vlakom.. mala by som dostávať trpiteľské, lebo niekedy je to skutočne zlé..ale sú chvála bohu aj takí, ktorí pobavia.. Napríklad dnes.. Sedela som od začiatku mojej strastiplnej cesty sama (keďže NIE SOM naivná vedela som, že to bude trvať tak maximálne pol hodiny) a tak hneď v najbližšej malebnej zastávke pod Tatrami si ku mne prisadla dievčina, ktorej som zo začiatku nevenovala žiadnu pozornosť.. až keď player zavzlykal a umrel hladom a dalšou alternatívou zabitia nudy vo vlaku bolo vybrať poznámky z prednášok psychológie (HAHA), tak som sa pozrela oproti a..fuu, slečna,ktorá so mnou cestovala mala obvod v páse prirovnateľný priemeru  kolesa takého tradičného Zetora ,čo samozrejme nebol dôvod uprenia mojej pozornosti (od detstva nám predsa vtĺkajú do hláv, že väčšina obéznych za to nemôže (!), majú len s niečím problém - najskôr s jedlom..). Radšej len okrajovo spomeniem jej úžasný zmysel pre sebakritiku, keď sa napratala do sukne..nazvala som to sukňou?..nuž, bol to taký hrubší opasok..proste výstavný kus..tak táto naša „kočka“ v rukách pevne zvierala knihu a jej názov ma po zaostrení (ktoré ma stálo dosť síl- kto ma pozná vie ), veľmi pobavil..vraj „Dietujeme s radosťou“..vravím si fajn, odhadom bola už za polovicou a výraz jej tváre naznačoval niečo medzi zúfalstvom a sebazaprením ktoré mizne pomaly ale isto ako náš sneh, a tak, pod tlakom veľkolepej a slastnej prokrestinácie, som na ňu upriamila pozornosť..veď koniec-koncov študujem už spomínanú psycholu, tak si to môžem dovoliť! ..v tej chvíli som začala byt tak lightovo hladná (pivo by bodlo) a tak som si dala súkromný tip, veď reku keď to už prišlo na mňa, tak čo musí prežívať takýto tvor, ktorého žalúdok sa skladá aj z bachora ,čepca a knihy (kto nechápe mal by sa vrátiť k prvouke)..môj odhad bol 15 minút..symbolická štvrťhodinka..a tak sa nám čas krátil a krátil, najprv žuvačka,po nej nasledovala mussli tyčinka a neverili by ste ! skoro na vlas presne som trafila.. holka sa nervózne začala prehrabávať v billa igelitke a vylovila hádam pol tucta domácich šišiek..vidno že to bola riadna neodfláknuta práca,.ešte v tom čase sa z nich valil olej..všetko to do seba nahádzala s ladnosťou akou Pľuščenko predvádza piruety a špirály vo svojej ľadovej revue.. počas tejto „poslednej večere“ s veľkým záujmom zamastenými prstami listovala v Dietárskej Biblii a na moje počudovanie mala na tvári obrovský spokojný úsmev..
Ostala som teda zmetená, lebo som si nevedela predstaviť aké môžu byť ďalšie návody na zhodenie kíl, keď toto má byť jedným z nich, no potom mi to došlo..držme diéty ako chceme, robme rozhodnutia aké chceme - keď si vyberieme cestu ktorá nám prináša svetlo do tohto fádneho sveta, tak je dobre..ako vraví jeden autor – Buďte šťastní :)

 

 

Keď táram

Keď som si oficiálne spojazdnila tento blog, tak som si dala súkromný , ba priam až intímny prísľub, že tu nikdy nebudem rozoberať tie žvásty, prekliate filozofické štúdie a pesimistické veštby o živote, ktoré nás odvšadiaľ obklopujú..ale dá sa to vôbec ? zrejme som sa prerátala, ale to ja zvyknem.. A čo od tohto vlastne očakávam ? S jednoznačnosťou viem odpovedať – Netuším..netuším a budem ti vzdorovať ,keď ma budeš obviňovať že klamem.. Samozrejme, každý náš krok robíme s vidinou určitého cieľa..niekedy je jasná, inokedy zahmlená ako okno v poloprázdnom autobuse počas otravnej jesennej búrky..raz sa vždy vyjasní, viem že to bude aj v mojom prípade, no zatiaľ vnímam iba tmu..nie, nie je depresívna..moja je skôr plná otáznikov a výziev..presne tieto situácie milujem..priam po nich bažím..neskôr, v cieli si vždy zrátam škrabance a jazvy, i tie na duši, a verte či nie – stále som víťaz..sem-tam mi po ťažkých matematických rovniciach a šifrách, po bezsennej noci, výjde že som v mínuse, nie tom finančnom..nuž, zvyknem sa prerátať, ale neľutujem nič..,,,Tak si tu len sedím, pomaly sa rozvidnieva, ostávajú mi posledné tri šluky a o chvíľu mi hlas budíka oznámi nepríjemnú správu..nič hrozné sa ale nedeje,  veď aj to je iba výzva :)

 

Dovolím si prihodiť tématickú chvíľku prózy – Riadky dlhej noci

Sú trištvrte aj dáke drobné, bude svitať . Nie však v Nás.

Ach, ako len závidím Lune jej vernosť Slnku.

Káva dávno vychladla, jej podstata zmizla a nechala ma tu sedieť len tak.

Rozmýšľam koľko dverí mi ešte vrazí a prievan rozmetá všetky moje kvety.

Len tŕne ostanú.

Nie, nie som z ocele a papier je príliš ľahký na to, aby mi bol súperom.

A posteľ ? Tá mi úškrnom vypovedá celú históriu.

Podpichuje a lanári, motá mi hlavu, no ešte nie je čas...

Ešte zbieram úlomky črepov našej oázy. Zlepiť ich sa však neodvážim.

Sú trištvrte aj celá a stále nesvitá.

 

Ďalšia má pre mňa iný rozmer..Je to také neriadené zúfalstvo vs. štastie. Človeku, ktorému sú tieto riadky venované, vďačím za veľa. Hlavne za neskutočne optimistický pohľad na život, ktorý paradoxne momentálne nevyužijem. Lebo si ma nasral.  Takže Nestrávené zvyšky v mojej duši

 

Mráz  mi po chrbte prebehol a usadil sa v duši. Cítim len chlad, rinčanie železa.

To Čas na mňa mieri oceľovou hlavňou. Bez prísľubu posledného želania.

Začalo sa odratávanie. Lapem po dychu a netuším čo ma čaká.

Všetko je naruby a v presýpacích hodinách sa mi pred očami prelievajú všetky moje hodnoty.

Červený, či modrý ? Neviem ktorý kábel je ten správny .A je to už vlastne jedno.

Zbesilo to celé plynie, odratávanie dozadu.

Plač i radosť na ktorú som už zabudla, to všetko teraz vidím.

Rútime sa do minulosti bez bezpečnostných pásov.

Niektoré pasáže mi na požiadane pretáča. Áno, neľutujem nič.

STOP. Zakrútila sa mi hlava .

-  Je hlboká noc, streda ráno. Aj napriek drinku v ktorom je vraj pravda si to pamätám jasne.

Opojení dymom prežívame pocit nespútanej slobody, satisfakcia prúdi žilami.

Rozhovory sa opakujú, miestami stagnujú a Tvoj úsmev hovorí za všetko.

Bez varovania či pozdravu si mi vtrhol do života.  Čas odistil zbraň.

Dopadá na Teba len svetlo telky, hladíš mi vlasy a ja nemám slov. Cítim šťastie, no mám strach že nie na plný úväzok.

Bojím sa, že sa mi rozplynieš medzi prstami, že o pár hodín vstaneš a budeš to ľutovať, že ma viac nechytíš za ruku a necháš ma stratenú,že..... Ticho prehlušil výstrel.

Okamih keď som sa ti zapredala , ten ma zabil.



Korózia

Zasiahol ma. Opäť.
Amorov hrdzavý kôl starej lásky nehrdzavej.
No nás delí od seba priepasť a dnes nikto v žite nechytá aby ma pred tebou zachránil.
Pod ňou svojou majestátnou silou buráca rieka a nesie mi do uší správu.
Vraj do nej dvakrát nevstúpiš..Ak máš rozum.
Nuž a teraz si vyber.. Ale srdcu neporučíš.
Čert to ber. Idem na pivo kým mi nezhrdzavie aj pečeň.