povnímavaj, kým si_ liner notes
Upraveno:https://samcobratdazdoviek.bandcamp.com/album/povn-mavaj-k-m-si // príbeh albumu:
povedali nám, že to bude dovolenka, povedali nám, že budeme odpočívať, naberať silu a popri tom možno aj tvoriť.
nie, my ideme vyliezť na Veľkú Fatru,
boli tam Kazimír Ničič, Revúca Figa a Stromák, prví dvaja boli výkonní umelci, tretí sa staral o logistiku a zásobovanie. Na Fatru sa s nimi pobrala dvojica menom Marka a Murka. Okrem nich tam šli ďalšie dve dievčence, ktoré v polceste zistili, že nemajú
čas, obrátili sa a vrátili sa späť.
Hore na Fatre sú dve chaty, prvá sa volá Tá hore, druhá Tá dole, najprv sa malo ísť do Tej hore, lenže tá bola obsadená. Než sa zliezlo dole do Tej dole, zistilo sa, že sa zotmelo a nedovidíme na drevo. Tým pádom sa muselo prespať v studenom niečom.
Bohužiaľ, vonku boli tri stupne. Po chatke pobehovali myši. Taktiež Kazimír Ničič chrápal, počas čoho ho Murka budila spôsobom, že mu zapadala koleno do dlane.
Druhý deň ráno najprv prišiel lokálny bača, a vypil Revúcej Fige všetku pálenku, teda spolu s ňou. Ona začala opekať pukance, a chcela do toho nejakú kolotočársku hudbu. Kazimír Ničič vytiahol nahrávatko, začal hrať pesničky a zistil, že Veľká Fatra je
lepšie nahrávacie štúdio, ako brlôžťok v Brne, bohužiaľ kolotočárske to nebolo, a pukance sa počas toho nerobili, pretože sa zapiekli v čokoláde, ktorá tam pridaná bola. Nahrávky pesničiek dopadli v poriadku (na album sa dostala iba jedna; lebo druhá
nesadla do konceptu a tretia bola zahratá chybne), ale keď sa Kazimír Ničič snažil nahrávať Marku, ako zaháňa stádo ovečiek bezstarostne sa potulujúcich po fatranských lúkach, väčšina nahrávok skončila zahalená v záplavách fatranského vetra, ktorý na tých
miestach dôkladne vychoval aj pokrútené a stvrdnuté smreky, nieto ešte citlivú nahrávaciu výbavu.
ešte druhý deň ráno Kazimír Ničič umiestnil pootvorenú konzervu so šprotami na liatinovú pec, a šproty vybuchli skrz pootvorenosť Revúcej Fige do vlasov. Neuveríte, čo sa stalo! Taktiež mala od šprotov celú sukienku, a musela si v Ružomberku kúpiť
novú. Neveríte, čo sa stalo! Kazimír Ničič kúpil v Ružomberku Jesienku v tube. Keď chcel cestou v automobile vytlačiť obsah tuby do svojej pusy, obsah tuby miesto toho vyprskol presne z opačného konca, než mal. V aute. Za jazdy. Neuveríte, čo sa
stalo!
cestou späť sa treba staviť na Varovci, aby sme mohli prejsť smerom ďalej, čiže do Ladmoviec. Neuveríte, čo sa stalo! Revúca Figa si umyla vlasy od šprotov, a Kazimír Ničič vybalil batôžťok zabudnúc, že v ňom ponechal rozličné veci, včítane kľúčov od
chaty. Pri tej chate sa pristálo o dve hodiny, čo bol zároveň moment osvietenia a zistenia, že kľúče nie sú. Nie všetko je ale stratené - na jednom mieste záhrady bol odopnuteľný plot slúžiaci na to, aby sa na záhrade mohli pásť obecné ovce, cez neho sa
dalo vstúpiť do záhrady, a osquatovať ju. Pitná voda, drevo, latrína a miesto na bivakovanie tam bolo aj bez kľúčov.
Ohnisko sme chceli podložiť plechom, aby nechytila tráva. Prvý plech, ktorým sme to podložili, pustil do zeme decht, preto sa decht stal leitmotívom nahrávania ďalší deň.
Druhý deň ráno sa nahrávalo najprv na záhrade, opatrenej kovovo-drôtenými konštrukciami na ktoré sa malo upínať hrozno, tie poslúžili ako perkusný nástroj. Revúca Figa v podstate využila akýkoľvek kovový prvok na záhrade ako perkusný nástroj, čiže sa
jednalo o záhradný industriál.
Potom sa vyrazilo do krajiny. Halászcsárda v maďarskom Sátoraljaújhely, kde lokálny turbofolker sám spieval trojhlasy.
Hľadanie vhodných bažín na nahrávanie. Zistenie, že zvukovo to nie je tak bohaté, ako v máji. Našla sa jedna, kompletne porastená leknami. Posedenie tam jednu hodinu, než je zima. Z nahrávky sa to nemusí zdať, ale hudobná produkcia tam prebehnuvšia bola
veľmi tichá.
Čierna nad Tisou v tme. Malo by byť počuť strašidelné zvuky železničného prekladiska do úplného ticha. Miesto toho počuť hlasné cvrlikanie svrčkov a hluk baviacej sa miestnej mládeže. Toto mesto žije, a to ani nie je víkend! Kazimír Ničič nahrával
prechádzku po nočnom meste s párom stereo mikrofónov pripnutých na tele, prvý mal pripnutý na tričku v oblasti pravej bradavky, druhý v oblasti bradavky ľavej. Mesto nevydalo očakávané poklady, musíme ísť inokedy, ale ostáva ešte železničná stanica,
priestranná hala s dlhým dozvukom, vyzdobená ozrutnými izbovými rastlinami a vitrážami s motívmi československých miest.
Po nahrávaní si posadáme na lavičku.
Teta pokladníčka na mňa kýve, prosím vás, poďte sem. idem ku nej.
Prosím vás, tam na tej lavičke si nesadajte, tam spia bezdomovci.
Ale my tam sedíme iba na dve minútky, potom ideme preč, nám to je v pohode, vravím jej
Nie, fakt si tam nesadajte, sedia tam bezdomovci
Zdvíhame sa všetci traja, ideme von zo stanice, ešte možno nahrám vlaky na koľajisku
Keď sa zdvihneme, zmätená teta pokladníčka začne na Revúcu Figu po anglicky, hi, please, no no, don't go away, just sit there, ukazuje iným smerom
Revúca Figa je zmätená, sadá si späť na lavičku. ja viem po slovensky, hovorí jej.
no no here, don't sit here /teta nechce, aby sme sedeli na tamtej lavičke/ just sit there / lámaná angličtina. Revúca Figa opakuje, že vie po slovensky. teta pokladníčka nereaguje.
všetci traja sa zmätene premiestnime o lavičku vedľa a sadneme si tam.
Š tej chvíli si teta spokojne vydýchne, zatiahne záclonu na pokladnici, zhasne svetlo. šichta sa jej práve skončila.
Druhý deň ráno stručná zastávka v železničnom podchode na železničnej stanici Ruskov, ten disponuje nádherným chrámovým dozvukom vhodným pre hudbu sfér na tri akordy od áčka. Počas každej pesničky prešiel nad hlavami účinkujúcich vlak. Pesnička "Najlepšie
veci v živote sú zadarmo" bola vymyslená už na Fatre ako reakcia na pobyt tam, ale zabudla sa nahrať, tak k tomu došlo až v Ruskove. Po nahrávaní vyšli vonka. Pred vstupom do podchodu postávala žena. Možno si nebola istá, či má vstúpiť do podchodu, keď v
ňom prebieha hudobná produkcia. Päť metrov za ňou sa na ceste povaľovala päťeurovka neznámeho pôvodu.
Nasledujúce tri dni prebiehala logistika a nahrávanie čohosi iného než tohoto tu, čiže nás to nemusí zaujímať.
Tri dni neskôr, Bratislava, pridala sa v tomto meste rezidujúca Chris Ostrovid, ide sa na borovičku do krčmy. Mikrofóny sa pripnú na radiátor, pri ktorom sedíme. Buď ako slimák, nos si nahrávacie štúdio v srdci, či aspoň na chrbte. Pivo, borovička, pivo,
borovička, rozhovory pri stole, viachlasné improvizačky, ako reakcia na to sa o 15 minút spustí tanečná hudba z reprákov, ako reakciu na to Chris Ostrovid, Revúca Figa a Kazimír Ničič začnú spievať disko. Predošlý týždeň pokľudne meditatívneho nahrávania
bol odrazu v momente vynegovaný mladíckou alkoholickou povrchnou bujarosťou. Život je pestrý, predsa.
Ráno Revúca Figa vstala ako prvá, lebo zvykne. Po návšteve záchodokúpeľne zistila, že odtiaľ nežne počuť susedu cvičiacu na klavír, a nainštalovala kdesi do rohu miestnosti nahrávanie. Kazimír Ničič vstal pár minút po nej, a následkom včerajšieho večera
cítil potrebu veľkej potreby. Tá bola vykonaná a zaznamenaná spolu s klavírom.
Po tomto už umelci usúdili, že nie je čo viac svetu povedať, rozišli sa nakoniec v dobrom, každý do vlastného brlôžka. Nahrávka ostala ako obvykle na krku Kazimírovi Ničičovi, pretože vizuál ako obvykle ostal na krku Revúcej Fige. Zo štyroch hodín
nahratého materiálu boli povystrihované pasáže, kde silný vietor prehlušoval nahrávku (takmer všetko z Veľkej Fatry), pasáže s dlhým tichom, rozhovormi na civilné témy, pár náčrtkov pesničiek a nevydarená zvukolovba (väčšina nahrávok z Čiernej nad Tisou),
po vyhodení vyššieuvedených častí sa nahrávka skrátila na akceptovateľných 80 minút. Mimo strihu bolo zásahov do nahrávky minimum; najdrastickejším je prevrstvenie nahrávky Kazimíra Ničiča chrápajúceho v bytčianskej telocvični nahrávkou pojazdného
predajcu mäsa z Ladmoviec, čím došlo k vytvoreniu nereálnej zvukovej situácie.
Fotografiu na obale naaranžovala Revúca Figa v Ladmovciach. Názov albumu vznikol, keď Murka sedela dnu v chate, a svoje sedenie vysvetlila slovami "Ja si tu len tak povnímavam". Revúca Figa previedla slogan do podoby motivačného citátu.
Celý tento proces od začiatku textu do jeho konca netrval ani tri týždne.