Mam náladu na písanie, a keďže moje posledne dni sú celkovo o ničom, využijem aspoň situáciu, a napíšem niečo o včerajšom koncerte, na ktorý tak rýchlo nezabudnem, a ktorý bol čímsi výnimočný.

Takže bolo super, začiatok sa pomaly ale isto rozbiehal a koncik začínal byt zaujímavý, a mierne zoznamovací. Začínala kapelka z Prievidze. Nebola nám nijak extra známa, a tak sme sem tam vybehli vonku. V jednom takomto „výbehu“ sme sa zoznámili s dvomi, na pohľad, mierne podnapitými chalanmi z Prievidze.

Ako druha to roztočila kapelka, už domáca, Problém. Chalani sú skveli, ako každý iný, ktorých počúvam, ale to je detail... Zábava sa stupňovali, nohy skákali vyzsie, a krky ziapali hlasnejšie...

Najlepšie však, aspoň podľa môjho názoru bolo na „Bačovke“. Počas mojich dvoch najobľúbenejších songov som si konecne skvele zapogovala, odreagovala sa, a parádne pováľala po zemi. Boli tam však aj ochotný ľudia, ktorý hoci so mnou solídne nepadli, ale aspoň mi pomohli za pozbierať...

Tu však tesne pred bačovou prišlo ďalšie medzimestke zoznámenie. Kým sa pripravovala bačova som sa par krát obzrela za seba. Stal tam istý chalan, nevenovala som mu o nič väčšiu pozornosť, ako ktorémukoľvek inému, keďže aréna bola plna ľudí. Keď som sa otočila druhy kráť, snažil sa mi niečo povedať. Hoci tam bol riadny kraval, na tretí kráť som konečne zachytila čo sa mi snaží povedať. Nakoniec vysvitlo, a ja som zistila, že sa s nim vlastne poznám. Kto by to bol povedal, že ľudia z internetu, si pamätajú iných, hoci pravdepodobnosť, že sa stretnú je minimálna.

Kapelky skončili a nasledoval rock´n´roll  na ktorom sme oprasili kroky našich starých rodičov a pridali aj par svojich prvkov. Išlo sa až do kolien a podaktorý to dotiahli až na pódium.

Koncert sa skončil v pohode, bez väčšej ujmi na zdraví, samozrejme čakanie na monokle a modriny nerátam...

Zhodnotím to ako pozitívnu vec, že som tam včera bola.

Týmto chcem pozdraviť okrem iného Tomáša a toho druhého čo si meno nepamätám z PD, aaaaa Peťka z BA..