Milujem ten pocit, keď moknem. Keď mi do vlasov padajú kvapky a ony sú potom vlhké a voňajú dažďom. Milujem, keď mám topánky plné vody a vydávajú pokojné čvachtavé zvuky. Niekedy, keď prší, výjdem si len tak von
a chodím po prázdnych uliciach. Hladkám mokré listy a ostávajú mi na bruškách prstov čiary. Vtedy sa cítim dokonale slobodná a dýcham z hlboka...možno je to tým, že ulice sú prázdne a nehrám žiadnu z hier, ktorú každý
z náš, chtiac - nechtiac hráva. Myslím vtedy na to, ako túžim po niekom s kým nemusím hrať hry a môžem sa s ním prechádzať po daždi...