ebos Muž, 34 let / Žilina

Historia o madaroch - madari v skutocnosti neexistuju


Prof. L. L. Cavalli - Sforza zo Standard University v USA, keď študoval otázku sťahovania národov a ich jazyky v závere svojho výskumu konštatoval, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou. Používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie je etnicky maďarské - ono je prevažne slovanské, definitívne európske.

Prof. Cavalli - Sforza spolu so svojimi spolupracovníkmi potvrdzuje spomínanú anomáliu genetickým výskumom krvi, publikovaným v Scientific American vyd. v novembri 1991. Podľa tohto výskumu gén, o ktorý sa dlhoročný výskum ľudí a jazykov všetkých kontinentov prof. Cavalli - Sforza opieral je Rh - negatívny faktor v krvi. Tento sa v Afrike, Ázii a u amerických Indiánov vôbec nevyskytuje. Je však typický pre Európanov.

V prípade Maďarov profesor Cavalli - Sforza vyvodzuje, že pôvodní aziatski dobyvatelia nanútili svoj jazyk podmanenej väčšine a ťažko možno dokázať čo i len zvyšky ázijsko - maďarských génov v dnešnom obyvateľstve Maďarska. Podľa profesora je obyvateľstvo úplne vymenené. Preto dnes , kto hovorí o "maďarstve" z etnického hľadiska iba fantazíruje. Väčšina Maďarov to vie, ale sa bojí o tom hovoriť, čo samozrejme spôsobuje u nich vnútorné napätie, konfúziu, extrémizmus a môže byť jednou z príčin vysokého percenta samovrážd maďarského obyvateľstva. Mnohým historikom a antropológom Maďarska by pomohlo oboznámiť sa so závermi amerického vedca a možno by sa presvedčili, že by mali mať radi Slovanov, z ktorých vlastne pochádzajú.

Po roku 1945 mali "Maďari" na juhu Slovenska možnosť sa prihlásiť za Slovákov - ak si nájdu aspoň jedného slovenského predka. Toho si väčšina aj na juhu skoro našla. Tak vlastne objavili, čo historici, etnológovia i jazykovedci dávno vedia: Maďari na južnom Slovensku sú vlastne pomaďarčení Slováci. Tak isto Maďari v Maďarsku, ktorí už stáročia nejavia mongoloidné črty aziatskych predkov. Nie je žiadnym tajomstvom, že i sám kráľ sv. Štefan (1000 - 1038) zakladateľ Uhorska bol etnicky len z polovice Maďar a jeho deti boli už z troch štvrtín Európania a doma sa zhovárali po nemecky - jazykom Štefanovej manželky a jej nemeckej čeľade.

Pred niekoľkými rokmi sa uskutočnil prieskum v Maďarsku, v ktorom sa 48 % respondentov vyslovilo, že niektoré časti susedných štátov by mali patriť Maďarsku. Tento fakt je pre Slovensko veľmi znepokojujúci a nemal by sa podceňovať. Aj v súčasnosti sme svedkami revizionistických snáh v Maďarsku. Mnoho Slovákov si kladie otázku: "Z čoho pramení tento ultranacionalizmus, rozpínavosť, nespokojnosť a prehnané sebavedomie Maďarov"? Tieto nedemokratické vlastnosti vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že maďarskí historici napísali nepravdivé dejiny, ktoré oplývajú maďarským velikášstvom a každý žiak si ich musí osvojiť nielen na hodinách dejepisu, maďarčiny, ale prakticky na každej vyučovacej hodine.

Napríklad je známe, že v Maďarsku sa maturuje z predmetu : dejepis ! Tento postup výchovy k maďarskému chápaniu dejín opísal už v r. 1934 český historik na Karlovej univerzite v Prahe Dr. Josef Macúrek, ktorý sa veľmi dôkladne zaoberal dejinami Maďarov a Uhorska. Preštudoval množstvo literatúry a v knihe sa odvoláva na vyše 1133 literárnych odkazov. Pre nás je v knihe zaujímavá časť: " Rozvoj maďarskej historiografie v druhej polovici 19. a zač. 20. storočia - jej nedostatky."

Historik Macúrek poukazuje na sedemzväzkové dielo profesora
V. Hómana a Gy.Szekfüho, ktorí určili svoje dielo na výchovu mladých maďarských generácií. V diele sa hovorí o Uhorsku ako o "maďarskom národnom štáte". Príchod nemaďarských národností do Uhorska kladú napospol do 16. - 18. st., do doby tureckých vojen a kolonizácie v prvej polovici 18. st. O dejinách Nemaďarov sa píše len veľmi málo a spomína sa len maďarský živel na Slovensku, v západnom Uhorsku a v Chorvátsku.

Maďarská historiografia uvádza, že Maďari ako živel neobyčajne štátotvorný a obdarený zvláštnym politickým zmyslom ihneď po príchode do Podunajska utvoril jednoliaty uhorský štát v novšej podobe. Tradične učia, že Maďari sú praobyvatelia zeme pred všetkými ostatnými národmi Uhorska, že až do 16. st. bolo Uhorsko národným štátom v ktorom Maďari tvorili aspoň 80% všetkého obyvateľstva. Dr. Macúrek končí vetou: " Všemi těmi a podobnými představami maďarská historiografie stále vychováva nové a nové maďarské generácie a vnucuje je i cizině, která nemá možnosti, aby se přesvědčila odjinud o pravdě." Ak sa v maďarských školách vyučuje takýto dejepis, tak sebavedomie Maďarov stúpa až do rozpínavosti a nárokmi na územia, ktoré im nikdy nepatrili.

Práve naopak nárokovať by sme si mohli celú Panóniu, veď je tu mnoho dôkazov o osídlení starými Slovákmi. Najmarkantnejším dôkazom je názov mesta Tihany, ktoré pochádza od slova "tichý". Takisto archeologické nálezy svedčia o slovenskom osídlení Panónie. Predseda Občianskeho združenia Slovenský juh Dr. František Bartošek zistil, že u nás v učebniciach dejepisu pre základné školy s vyučovacím jazykom maďarským, nie je ani zmienka o existencii Veľkomoravskej ríši a okrem toho sú tam iné nepravdy.

Je smutné, že tieto učebnice boli schválené Ministerstvom školstva SR. Naša nová vláda s ministerstvami školstva zo zahraničia ( Ukrajiny, Chorvátska, Slovinska, Srbska atď.) by mali trvať na tom, aby medzinárodné inštitúcie preverili maďarské učebnice za účasti slovenských historikov a trvať na pravdivom prednášaní dejín strednej Európy v maďarských školách s cieľom: predísť vyvolávaniu napätia a nepokojov v strednej Európe. Som presvedčený, že keby v medzinárodných inštitúciách sedeli nestranní odborníci a dôkladne preskúmali maďarské i naše dejiny, uspeli by sme tak isto ako v Haagu v spore o Vodné dielo Gabčíkovo.