Medzi ľudí, ktorí ma najviac ovplyvnili, by som rada zaradila dokopy asi päť ľudí.Rodičia.To sú dvaja ľudia, ktorí ma ovplyvnili a vďaka ktorím som tým, kým som. Sama sebou!
Ale týmito ľuďmi "Ešte nič nekončí, všetko práve začína".

Ale čo tí zvyšný traja? Aké sú ich mená? Kam patria keď nie k rodine ? Ako ma mohli ovplyvniť?Títo ľudia, sú lídrami môjho srdca a vnímania celého sveta.

Sú to traja muži, ktorí tvoria tento svet krajším už od mojich piatich rokov, kedy som ich objavila.Samozrejme, kebyže idem do minulosti, je tých ľudí viac ale chcem hodiť pozornosť len na týchto.

Vratko Rohoň, Peter Fóra, Jozef Praženec.
Presne to sú traja chlapci môjho srdca a tvoria kapelu Iné Kafé.

Keď som ich textovkám ešte nerozumela, vždy som si spievala len na-na-na-na-na-na-nááá, čo sa dalo nazvať iba paródiou na "ďakujeme vám" a "keď mi vytrhli zub", tak som si zahmkala pochybnú melódiu ktorá tú pieseň znázornila.
Neskôr som ich textom pochopila, aj keď mňa samú nik nechápal a do vankúša som si každý deň len spievala "Keď máš doma opäť ďaľší problém, keď fotra s matkou...." alebo "Každý deň rovnaké starosti...." a potom som sa len postavila, nečakala som "ani minútu", aby som mohla z tohoto sveta vypadnúť.
Keď som chcela, aby mi niekto zavolal, ale nakoniec ma iba ignoroval, neudržala som sa a znovu som spievala "Chcela by si vedieť prečo, ten ktorý ťa trápi nevolá? A ten čo ho máš na háku ťa otravuje dokola..." alebo " Čakám na ten tón, kedy rozsvietiš mi telefón,čakám zas a zas, na ten jeden hlas..."
Vtedy som ale veci ešte nechcela pochopiť, a vždy to Vratko vystihol takto. "Keď to nelieta tak pláva to tak mi nepovedz nedá sa to...".
Boli chvíle, keď ma niekto naštval ale ja som sa iba usmiala a pomyslela si "Nečakám tvoje prepáč,vtedy som sa zmýlil, výčitky svedomia, to sa na teba nepodobá."
Chvíľami som mala chuť, niektorým ľuďom len vykričať "Do očí klamú, jedni aj druhí" aby to konečne pochopili.
Ale vždy, keď som si spievala, mala som len jeden malý sen "Zažiť ťa raz naživo, aspoň na celý život". Tento sen, sa mi splnil!
No nakoniec, aj keď som nechcela, musela som si zaspievať "A už je to tu, toľko sme sa jej báli, záverečná... "

Keby ste mi povedali, opíš sa slovami od Vratka či slovami od Ine kafé, najprv by som asi povedala "Dobre, priznávam, mám problém", ale neskôr by som povedala presne ako on povedal "Nie som krásny,svet je vážny, čo napíšu na pomník? Ja si ležím,mám na háku, obkreslený na chodník." .

A ako sa vraví, "čas beží" a ja aj po toľkých rokoch na vás myslím "večer čo večer".
Vždy keď "hodnotím a pochovávam, mojich najlepších 15 rokov".
Jednoducho viem, že ste moja naj kapela, numero uno a myslím si že budem rada vravieť za všetkých a oprávnene, keď vám za všetkých fanúšikov pošlem iba veľké "Ďakujeme váám!" =)
(nieje to moje vlastné,ale presne ma to vystihuje,cítim to isté) ♥